V januári sa policajtom pri razii na takáčovcov nepodarilo zadržať všetkých obvinených. Viacerí sa nenachádzali tam, kde ich policajti hľadali. Medzi nimi bol aj muž, ktorého považujú za šéfa skupiny Ľubomír Kudlička alias Kudla, alebo Rabín. Na políciu prišiel sám ešte v ten večer. Prihlásili i ďalší. Po niekoľkých mesiacoch sa na políciu dostavil aj obvinený expolicajt Václav Kincl. Na Patrika Vidašiča súd vydal zatykač.
Medzi časom sa všetci väzobne stíhaní obvinení dostali na slobodu, vrátane Kudličku. Sudca Špecializovaného trestné súdu Ján Hrubala doslova zotrel prokurátora a policajtov. (Viac si môžete prečítať tu.)
Bol v kláštore
Vidašič sa ešte v novembri dobrovoľne prihlásil na policajnom oddelení v obci Trstín neďaleko Trnavy. Vyplýva to z uznesenia Najvyššieho súdu, ktoré mám k dispozícii.
Tvrdil, že v čase policajnej akcie polície bol v zahraničí, kde bol pozvaný na spoločenskú akciu. Vysvetľoval, že jeho dlhoročné predchádzajúce trestné stíhanie a s tým súvisiaci deväť mesačný pobyt vo väzbe, mediálny na neho, ale predovšetkým jeho rodinu vplývali negatívne.
Vidašič bol totiž stíhaný v prípade mafiánskych vrážd. Svedkom v kauze bol švagor policajného funkcionára, súd ho po rokoch oslobodil. ( Viac si môžete prečítať tu.)
Vidašič ďalej spomenul, že jeho psychika sa zhoršovala, preto sa už dávnejšie rozhodol, že na nejaký čas odíde do zahraničia a bude v odlúčení od svojej rodiny, aby si mohol usporiadať veci v hlave. Je nábožensky založený človek, a bol v kláštore bez kontaktu s vonkajším svetom. Miesto, kde sa zdržiaval neuviedol, aby týmto ľuďom nespôsobil akékoľvek problémy.
Nepopieral, že sa neskôr dozvedel o jeho trestnom stíhaní, ale s ohľadom na predchádzajúce trestné stíhanie, kedy napriek tomu, že bol nevinný, bol stíhaný, bol vo väzbe, toto psychicky neuniesol, sa nevrátil na Slovensko. Prihlásil, lebo už nedokázal vydržať odlúčenie od svojej rodiny.
Vo vyšetrovacom spise podľa neho nie je objektívne a relevantne preukázaný jeden jediný konkrétny skutok, konkrétny trestný čin, ktorého by sa dopustil ako člen zločineckej skupiny, napriek tomu bol považovaný za mafiána lebo v minulosti pracoval pre SBS.
Sudca Špecializovaného trestného súdu ho vzal do väzby z dôvodu obavy, že by sa vyhýbal trestnému stíhaniu. Vidašič proti rozhodnutiu podal sťažnosť. Rozhodoval tak Najvyšší súd.
Za toto je obvinený
Patrik Vidašič je stíhaný „len“ za členstvo v zločineckej
skupine, za to, že mal ochranku, ktorú riadil a zabezpečoval činnosť zločineckej skupiny prostredníctvom ďalších jemu podriadených zatiaľ nestotožnených členov jeho vetvy.
Policajti majú pri objasňovaní ťažkosti
Najvyšší súd zdôraznil, že ide o skutok staršieho dáta, ku ktorému boli doposiaľ (takmer za celé dva roky 2016 - 2017) vypočutí viacerí svedkovia, obvinení a zaobstarané iné dôkazy rôzneho charakteru, z ktorých neboli zistené také relevantné skutočnosti, ktoré by dovoľovali rozšíriť trestné stíhanie aj obvinenému. Obvinený je teda stíhaný iba za jeden skutok.
Sudcovia pre prípravné konanie v tejto trestnej veci doposiaľ, aj keď mali výhrady k všeobecnej formulácii skutkov, pre ktoré sú obvinení stíhaní, podľa Najvyššieho súdu dôsledne nezohľadňovali podiel jednotlivých obvinených na rozsahu ich trestnej činnosti.
Najvyšší súd uviedol, že tolerovali nekonkrétnosť a všeobecnosť skutkov, čo nemôže byť logické a prípustné ani na začiatku trestného stíhania. Pritom v napadnutom uznesení sudca poukazuje iba vo všeobecnosti na účasť obvineného na činnosti skupiny, bez toho, aby uviedol aspoň jeden konkrétny skutok.
Šéfa južnej vetvy takáčovcov pustili z väzby. Vyšetrovateľ mal času dosť
Podotkli, že sudca Špecializovaného trestného súdu dokonca argumentoval: „v prípade preukázania pravdivosti svedeckých výpovedí je záver o trestno-právnom rozmere konania zainteresovaných osôb, vrátane obvineného Vidašiča vskutku reálne pravdepodobný do tej miery, že dôvodnosť podozrenia jednoznačne zakladá“.
Najvyšší súd uviedol, že dôvodnosť podozrenia zo spáchania skutku - skutkov musí byť v dobe rozhodovania o väzbe už daná a nie predpokladaná do budúcnosti, pretože ide o materiálnu prítomnosť, bez ktorej nie je možné obvinenú osobu vziať do väzby.
Zločinecká skupina bola rozdelená do viacerých vetiev v záujme zachovania bezproblémového fungovania a existencie skupiny, za účelom sťaženého mapovania, objasňovania a dokazovania trestnej činnosti páchanej členmi jednotlivých vetiev skupiny.
„To potvrdzuje, že OČTK mali a majú ťažkosti pri objasňovaní trestnej činnosti tejto skupiny. Napriek tomu sudca pre prípravné konanie má hypotetický a nelogicky záver, nemajúci oporu v doposiaľ získaných dôkazov,“ vyhlásil Najvyšší súd.
Teda doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený. „Táto podmienka s ohľadom na súčasnú dôkaznú situáciu môže byť splnená iba po určitú dobu, ale nie trvalo,“ vysvetlil Najvyšší súd.
Neprítomnosť obvineného počas roku 2017 mohla mať na dôkaznú situáciu iba nepatrný vplyv.
Najvyšší súd však priznal, že existuje dôvod takzvanej útekovej väzby. Vidašič vinu popiera a k uzneseniu o vznesení obvinenia uviedol, že to čo je tam uvedené nie je pravdou. Vypovedal, že zo spoluobvinených niektorých pozná.
„Dokazovanie vo veci trvá už takmer dva roky ( rok sa viedlo iba vyšetrovanie vo veci – pozn. autorky) a ak sa v najbližšej dobe nezistia ďalšie relevantné dôkazy aj vo vzťahu k obvinenému bude hroziť, že aj tento dôvod väzby zanikne, už teraz je oslabovaný tým, že obvinený sa dobrovoľne dostavil na políciu, čo nie je možné prehliadať,“ podotkol Najvyšší súd, s tým, že trestné stíhanie obvineného nie je možné viesť dlhodobo bez patričných dôkazov.
Vzhľadom na uvedené sťažnostný súd zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu a obvineného prepustil na slobodu.
40 – tisíc nechceli, náramok mu nedali
Vidašičovi uložil súd povinnosti a obmedzenia v uvedenom rozsahu, najmä zákaz vycestovania do zahraničia, zákaz vzďaľovať sa z miesta pobytu alebo z obydlia na dobu dlhšiu ako tri dni, okrem vzdialenia sa na súdne konanie, vyšetrovacie úkony, úkony pred určeným probačným a mediačným úradníkom alebo konanie pred štátnymi a správnymi orgánmi, povinnosť pravidelne alebo v určenom čase sa dostavovať k probačnému a mediačnému úradníkovi, zákaz styku (akéhokoľvek, osobného, sprostredkovaného, telefonického, elektronického, písomného a podobne) s osobami, ktoré sú v nejakom vzťahu alebo obvinené alebo sú svedkami v trestnej veci.
Prijal aj písomný sľub obvineného, v ktorom sa zaväzuje vedením riadneho života a plnením všetkých pokynov uložených mu súdom.
Ponuku peňažnej záruky vo výške 40 – tisíc eur však Najvyšší súd neprijal, nakoľko považuje prijatý písomný sľub, nariadený dohľad ako aj uložené mu primerané povinnosti a obmedzenia za dostačujúce.
Rovnako neakceptoval alternatívny návrh obvineného na elektronickú kontrolu jeho osoby, ktorý uviedol v sťažnosti.
Rozhodoval senát Najvyššieho súdu v zložení z predsedu Štefana Michálika a sudcov Daniela Hudáka a Viliama Dohňanského.
