Vyšetrovateľ: Psychológ svedkovi verí
V júli 2013 vyšetrovateľ obvinil Vilima Mišenku, Karola Mella a Štefana Borka za lúpežné prepadnutie v dome topoľčianskych podnikateľov z januára 1996. Trio usvedčoval svedok Ján Krajčík. Policajti sa opierali najmä o znalecký posudok psychológa. Ten vravel, že Krajčíkova výpoveď je dôveryhodná. (Neskôr sa ukázalo, že svedok viackrát klamal v iných kauzách, za čo si vyslúžil aj obvinenie z marenia spravodlivosti krivej prísahy a krivej výpovede.) V uznesení o vznesení obvinenia sa píše, že sa Mello a Borko vlámali do rodinného domu v pokojnej časti Topoľčian. Paralyzérom zaútočili na dcéru majiteľov nehnuteľnosti. Pýtali sa jej, kde majú rodičia ukryté peniaze. Skrýšu prezradila, lebo ju jeden z chlapov začal obchytkávať. Mladá žena vypovedala pred policajtmi, že kým ju jeden z votrelcov strážil, druhý z poschodia zakričal: „Švagor, mám to!" Zo skrýše v spálni vzali 800-tisíc korún (26 555 eur). Svedok tvrdil, že sa po tom, ako sa stala lúpež, rozprával s Mišenkom. „Povedal mi, že on dal tip na lúpež Mellovi," uviedol Krajčík vyšetrovateľovi.
Prokurátor: Svedectvo z počutia nestačí
V auguste 2013 námestník topoľčianskej prokuratúry Vladimír Hollý upozornil na rozpory medzi výpoveďami Krajčíka a výpoveďou poškodenej - dcéry podnikateľov a tiež sa odvolal na „judikatúru, podľa ktorej sa znalec má vyjadrovať k povahovým črtám obvineného, ktoré majú vplyv na dôveryhodnosť svedka, či poškodeného, nie však k tomu, či je výpoveď dôveryhodná." Prokurátor zrušil obvinenie aj preto, že stálo len na výpovedi svedka, ktorý sa lúpeže nezúčastnil a o skutočnostiach sa dozvedel len z počutia.
Námestník generálneho prokurátora: Prokurátor nekriticky zvýraznil rozpory
V októbri 2013 námestník generálneho prokurátora Peter Šufliarsky v zastúpení generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára zrušil rozhodnutie topoľčianskeho prokurátora o zrušení obvinenia. Šufliarsky nariadil, aby sa vo veci opäť konalo. Ide o mimoriadny opravný prostriedok. Dôvodom bolo, že topoľčiansky prokurátor podľa neho nekriticky zvýraznil závažnosť rozporov vo výpovedi poškodenej a Krajčíka. Prípad odňal topoľčianskej prokuratúre a do dozoru ho dostala Krajská prokuratúra Trenčín. Mella vylúčili na samostatné konanie.
Prokurátorka: Skutok je premlčaný
Teraz trenčianska prokurátorka Monika Piknová v rozhodnutí uvádza, že: „Výpoveď poškodenej a Krajčíka je v podstatných okolnostiach zhodná a nejde o zásadné rozpory, ktoré by jednoznačne jeho výpoveď spochybňovali a odôvodňovali by záver o jeho dôveryhodnosti." Trestné stíhanie však zastavila. Dôvodom je, že trestné stíhanie je premlčané! „ Z ustanovenia trestného zákona vyplýva, že trestnosť trestného činu lúpeže zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je desať rokov. Premlčacia doba uplynula v januári 2006," dodáva v rozhodnutí.
Rozhodnutie o zrušení obvinenia z lúpeže ešte nie je právoplatné. Mišenka, Mello a Borko môžu podať proti rozhodnutiu trenčianskej prokurátorky sťažnosť.
Môžu sa očistiť
„Tento dôvod znamená, že orgán rozhodol, že skutok sa stal, kto je jeho páchateľom, ale premlčanie vytvára prekážku pre ďalšie trestného stíhanie," vysvetlil dekan Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy Jaroslav Ivor.
Lehoty na premlčanie sú podľa slovenskej legislatívy v rozmedzí 3 až 30 rokov, záleží od trestného činu, jeho závažnosti a sadzby , ktorá za daný skutok hrozí.
Vyšetrovateľ Mišenku, Mella a Borka obvinil z lúpeže v čase, keď už boli obvinení zo skutku, ktorí podľa vyšetrovateľa spáchali v premlčacom období a to vraždy bossa Petra Čongrádyho z roku 2004, teda závažnejšieho skutku. Premlčanie lúpeže sa preto na nich vtedy nevzťahovalo.
(Trestný zákon platný v čase spáchania skutku § 67, ods. 3., pís.b : Premlčanie trestného stíhania sa prerušuje ak páchateľ spáchal v premlčacej dobe trestný čin nový, na ktorý tento zákon ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší.)
Keďže obvinenie z vraždy Čongrádyho zrušili vlani v decembri, mohla teraz trenčianska prokurátorka, ktorá dozoruje prípad lúpeže, využiť ustanovenie trestného poriadku o premlčaní až teraz.
Trestný poriadok hovorí, že ak bolo stíhanie zastavené v dôsledku premlčania a v konaní sa pokračovalo len preto, že obžalovaný trval na prejednaní veci, súd ak nezistí iný dôvod na oslobodenie, vysloví vinu, nie však trest. „Osoba tak má možnosť ak sa cíti nevinná, dosiahnuť prejednanie veci na súde a tak očistenie svojho mena," dodal Ivor.
Paragrafy sú niekedy riadne pokrútené.
