Ústavný súd SR v senáte zloženom z predsedu Roberta Šorla a sudcov Petra Straku (sudca spravodajca) a Martina Vernarského ešte minulý rok v decembri prijal ústavnú sťažnosť Juraja Almášiho, ktorý čelí obžalobe v kauze takáčovci na ďalšie konanie. (Uznesenie Ústavného súdu SR si môžete prečítať tu.)
Na ústavný súd sa obrátil dva mesiace predtým so sťažnosťou v súvislosti s rozhodovaním o jeho väzbe na najvyššom súde. Domáhal sa vyslovenia porušenia základného práva na osobnú slobodu podľa ústavy a aj práva na slobodu a bezpečnosť podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR o väzbe si môžete prečítať tu.)
Následne senát zložený z predsedu senátu Petra Straku (sudca spravodajca) a sudcov Roberta Šorla a Martina Vernarského v máji tohto roku rozhodoval o samotnej sťažnosti.
Zmätky s obžalobou
Juraja Almášiho obvinili v máji 2020, Špecializovaný trestný súd ho vzal do väzby a v novembri toho istého roka mu na návrh prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry predĺžili väzbu do 15. júla 2021.
Prokurátor 14. júna 2021 navrhol ešte ďalšie predĺženie lehoty väzby. A tu sa prípad začína zamotávať. Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala 25. júna 2021 pobyt za mrežami predĺžil do 15. septembra 2021. Obvinený podal sťažnosť, o ktorej rozhodol senát Najvyššieho súdu SR v zložení z predsedu Martina Piovartsyho a členov Petra Kaňu a Dany Wänkeovej a 14. júla 2021 potvrdil predĺženie väzby do 15. septembra 2021.
Počas tohto posledného rozhodovania o väzbe však prokurátor Michal Šúrek podal 6. júla 2021 obžalobu. Špeciálny prokurátor Daniel Lipšič a Šúrek sa tým pochválili na tlačovej besede pre médiá. O dva dni na to už bolo všetko inak. Prokurátor vzal obžalobu späť. No a následne ju 12. júla 2021 opäť podal na súd, v obžalobe však nič nezmenil. Dôvody takéhoto postupu špeciálna prokuratúra verejne neuviedla.
Napočítať do dvadsať
Podľa paragrafu 76 odsek 5 Trestného poriadku, ak bola podaná obžaloba alebo návrh na schválenie dohody o vine a treste bez predchádzajúceho prepustenia obvineného prokurátorom na slobodu a lehota dvadsať pracovných dní podľa odseku 2 alebo 4 nebola dodržaná, predseda senátu bezodkladne prepustí obvineného z väzby na slobodu písomným príkazom, ktorý musí byť primerane odôvodnený; rovnako postupuje sudca pre prípravné konanie, ak bol podaný návrh na predĺženie lehoty väzby v prípravnom konaní a nebola dodržaná lehota dvadsať pracovných dní podľa odseku 2 alebo 4.Sudkyňa Špecializovaného trestného súdu Pamela Záleská vo veci o druhej obžalobe rozhodovala ako zastupujúca predsedníčka senátu. Predseda senátu Ján Buvala bol totiž práceneschopný. No a Záleská 22. júla 2021 príkazom prepustila Juraja Almášiho z väzby.
Príkaz odôvodnila tak, že „došlo k nedodržaniu lehoty na podanie obžaloby pred uplynutím lehoty trvania väzby“. Inými slovami, obžaloba nebola podaná v lehote 20 pracovných dní pred uplynutím lehoty väzby, tak ako ukladá trestný poriadok. Vyzeralo to na totálne fiasko špeciálnej prokuratúry. Na prípad som vtedy stručne upozornila na stránke Súdne rozhodnutia a podrobnejšie sa mu venovali Hospodárske noviny.
Ďalší dvaja
Z väzby sa dostali aj ďalší dvaja obvinení z prípadu takáčovcov. Patrik Vidašič a Marián Gaál. Vidaščia však pred leopoldovskou väznicou opäť zadržali policajti z Národnej kriminálnej agentúry a obvinili z ďalších skutkov. Šesť mesiacov znova pobudol vo väzbe následne ho opäť prepustili.Juraj Almáši v ústavnej sťažnosti vyslovil názor, že ho ku dňu podania obžaloby mali prepustiť z väzby na slobodu. Keďže tak neurobili, bol vo väzbe v rozpore s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. Namietal postup najvyššieho súdu, ktorý rozhodoval o sťažnosti.
„Okrem toho po podaní obžaloby Najvyšší súd SR nemal právomoc na rozhodovanie o jeho sťažnosti proti uzneseniu o predĺžení lehoty väzby v prípravnom konaní, keďže od podania obžaloby môže o väzbe rozhodovať len predseda senátu, ktorý koná o obžalobe, a nie sudca pre prípravné konanie, ktorý o väzbe rozhodoval v prípravnom konaní,“ argumentoval v ústavnej sťažnosti.
Špeciál nekonal
Ústavný súd v náleze konštatoval, že „Najvyšší súd SR o sťažnosti rozhodol v zákonom predpokladanej lehote a z tohto dôvodu ústavnou sťažnosťou namietaným rozhodnutím nedošlo nielen k porušeniu zákona, ale ani k porušeniu základných práv sťažovateľa.“
Podľa nálezu zásah do práva na osobnú slobodu nebol spôsobený namietaným rozhodnutím o väzbe, ale tým, že z väzby nebol prepustený bezprostredne po podaní obžaloby. Špecializovaný trestný súd po podaní obžaloby nekonal bezprostredne, no keďže Juraj Almáši v ústavnej sťažnosti namietal postup najvyššieho súdu, nemohol ústavný súd konštatovať porušenie práva. (Nález Ústavného súdu SR si môžete prečítať tu.)
Odlišné stanovisko
K tomuto rozhodnutiu však ústavný súd pripojil odlišné stanovisko sudca Petra Straku.
Straka poukázal aj na skorší nález ústavného súdu, podľa ktorého nemôže byť titulom pre držanie vo väzbe znamenajúce obmedzenie osobnej slobody len skutočnosť, že bola podaná obžaloba, bez toho, aby sa o ďalšom trvaní väzby výslovne konajúcim súdom rozhodlo ešte pred tým, než uplynie lehota, na ktorú bola väzba v prípravnom konaní naposledy predĺžená.
„Samotná skutočnosť, že vec bola postúpená súdu, nie je postačujúca na splnenie kritéria ,,zákonnosti“ väzby a nemôže bez príslušného súdneho rozhodnutia odôvodniť ďalšie trvanie väzby,“ uvádza v stanovisku.
Pripomenul, že trestný poriadok oddeľuje právomoc súdu pre prípravne konanie a súdu konajúceho o obžalobe rozhodovať o väzbe. Okrem iného, kým súd v prípravnom konaní rozhoduje na návrh prokurátora, čo sa týka zmeny dôvodov väzby, predĺženia väzby a na žiadosť obvineného o prepustenie z väzby, a teda je limitovaný podnetom, tak súd po podaní obžaloby rozhoduje aj bez návrhu.
„Stotožňujem s názorom väčšiny senátu, že do práv sťažovateľa bolo zasiahnuté tým, že Špecializovaný trestný súd po podaní obžaloby nekonal bezprostredne, ale až 22. júla 2021,“ napísal Straka.
Čo robil najvyšší súd?
Mal však odlišný názor na to, že najvyšší súd nemohol rozhodovať o predĺžení väzby, keďže jeho (14. júl 2021) spadalo na obdobie už po podaní obžaloby. Podľa jeho názoru najvyšší súd bol teda oprávnený zrušiť výrok Špecializovaného trestného súdu o predĺžení väzby, nie však rozhodovať o predlžení väzby, oprávneným na rozhodnutie o väzbe už bol súd konajúci o obžalobe.
Odvoláva sa aj na odôvodnenie príkazu sudkyne Špecializovaného trestného súdu Záleskej, ktorým bol obvinený Almáši prepustený z väzby na slobodu. „Podaním obžaloby došlo k zmene vecnej príslušnosti (procesnej jurisdikcie) prvostupňového, ako aj sťažnostného súdu a najvyšší súd už viac nebol oprávnený vo väzobnej veci rozhodovať.“
„Najvyšší súd ako inštančná zložka z prípravného konania právoplatne uzavrel rozhodovanie o predĺžení väzby s dopadom na celé namietané obdobie od 15. júla 2021 do 22. júla 2021. Tým nerozhodoval len o sťažnosti, ale aj o slobode sťažovateľa, aj keď na to oprávnenie po podaní obžaloby nemal,“ konštatoval v stanovisku Straka.
Pripomenul, že sťažovateľ (nesprávne) napadol rozhodnutie najvyššieho súdu bez zohľadnenia, že išlo o funkčne príslušný súd na rozhodnutie o sťažnosti, no evidentne namietol aj rozhodovanie súdu z prípravného konania o predĺžení väzby napriek už podanej obžalobe.
„Obsahom základného práva na osobnú slobodu podľa ústavy je ustanovenie, podľa ktorého osobu možno do väzby vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu. Z ústavy a rovnako aj dohovoru vyplýva, že každé obmedzenie osobnej slobody väzbou môže nastať len z dôvodov ustanovených zákonom. Z uvedených dôvodov som dospel k odlišnému názoru, že namietaným rozhodnutím došlo k porušeniu uplatnených práv sťažovateľa,“ dodal Straka. (Odlišné stanovisko si môže prečítať tu.)
Rozdielne nálezy ústavné súdu
Zaujímavosťou je, že ústavný súd v októbri 2007 vo veci, ktorá sa týkala iného prípadu konštatoval porušenie základného práva na osobnú slobodu v súvislosti s predĺžením lehoty trvania väzby v prípravnom konaní po podaní obžaloby a prikázal prepustenie obvineného na slobodu. Obdobne ústavný súd rozhodol nálezom aj v apríli 2008. (Prečítať si ich môžete tu a tu.)
Podľa spravovacieho a rokovacieho poriadku Ústavného súdu o zjednocovaní právnych názorov senátov ústavného súdu.
Chronológia prípadu- 16 dní nezákonne vo väzbe
Podľa ustanovenie trestného poriadku 20 pracovných dní pred uplynutím lehoty väzby, musí prokurátor buď podať obžalobu alebo prepustiť obvineného z väzby.
25. júna 2021 sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala väzbu predĺžil do 15. septembra 2021.
14. júla 2021 senát Najvyššieho súd SR v zložení z predsedu Martina Piovartsyho a členov Petra Kaňu a Dany Wänkeovej predĺženie väzby potvrdil.
16. júna 2021 prokurátorovi uplynula lehota na podanie obžaloby.
6. júla 2021prokurátor Michal Šúrek podal obžalobu.
8. júla 2012 vzal prokurátor obžalobu späť.
12. júla 2021 podal prokurátor obžalobu opäť bez akýchkoľvek zmien.
22. júla 2021zastupujúca predsedníčka senátu Špecializovaného trestného súdu Pamela Záleská (predseda Ján Buvala bol v tom čase práceneschopný) príkazom prepustil obvineného Juraj Almášiho z väzby.
Podľa stanoviska sudcu Petra Straku bol Juraj Almáši vo väzbe nezákonne 16 dní.
