Juliana Horváthová
Prepáčte mi, že dodržiavam rýchlosť !
Som vodička . Jazdím pravidelne. Rozvážam väčšinou deti do školy, na krúžky, potom si ich pozbieram a ideme späť domov. Bývame mimo mesta, takže trasu dlhú asi 15km absolvujeme každý deň minimálne dvakrát. Na tejto trase sú tri obce. Som človek zodpovedný a dodržiavanie maximálnej povolenej rýchlosti nepovažujem za neprekonateľné obmedzovanie rozletu v mojom šoférovaní. Sú úseky v obci, kde je cesta úzka a vedľa nej uzučký chodník tiahnuci sa pred plotmi rodinných domov. Tam je niekedy aj päťdesiatka vysoká rýchlosť, hlavne ak sa po chodníku snaží ísť mamička držiac svoje dieťa za ruku. Ale na trase sú tiež úseky v obci, kde je cesta široká, rodinné domy v nedohľadne a keď sa auto rozgúľa dole kopcom, je ťažké ho udržať na päťdesiatke. Práve toto sú však miesta, kde sa neraz skrývajú páni policajti a merajú rýchlosť. Nechcem platiť pokutu. Aspoň nie vysokú. Preto sa snažím ísť na týchto miestach maximálne šesťdesiatkou. Napriek tomu sa pravidelne cítim ako prekážka na ceste.
