Mám jedného priateľa. Je to niekto, za koho by som dala ruku do ohňa a viem, že on by pre mňa urobil to isté. Poznáme sa len krátko, onedlho to bude pol roka. Vie o mne takmer všetko a rovnako dobre poznám aj ja jeho. Strávili sme spolu chvíle krásne, ale aj tie menej príjemné, objavil sa vždy vtedy, keď som ho najviac potrebovala, bez toho, aby som ho o to musela prosiť. Jediným úsmevom utrel moje zaslzené oči a naviedol ma na tú správnu cestu. Postačí jediný pohľad a ja presne viem na čo myslí, vetu dokončujem zásadne zaňho. Sme proste spriaznené duše.
Sníval sa mi sen. V tom sne mi môj priateľ zavolal a potreboval pomoc. Sadla som teda do auta, naštartovala a vybrala sa za ním. Zvláštne, mala som pocit, ako by som bola v tele niekoho iného. Odbočila som z príjazdovej cesty a ocitla sa na hlavnej. Stmievalo sa. Z ničoho nič sa predo mnou vynorila skupinka detí. Bicyklovali sa po krajnici. No vo chvíli keď som sa k nim priblížila, rozostavili sa tak, že vytvorili na ceste bariéru. Niektoré z nich sa obzerali, vyplazovali na mňa jazyk. Spomalila som, po čase som úplne zastala. Vtom sa deti opäť zoradili do jedného radu. Opäť som sa pohla a... Znova! Deti zablokovali cestu. Toto sa zopakovalo ešte mnohokrát. Snažila som sa s nimi vybabrať. Takmer sa mi to podarilo, keď tu zrazu nastal prudký náraz a ja som začula ohlušujúci zvuk bŕzd. Pod kolesami auta ležalo asi osemročné dievčatko. Nebolo mŕtve, nebolo ani zranené. Varovne sa na mňa pozeralo.
Náhle som otvorila oči. Bola som vyplašená, zmätená. Čo to malo znamenať?! Kto boli tie deti a prečo ma nechceli ďalej pustiť? Vtom som si spomenula, že sme sa so spomínaným priateľom dohodli, že si večer pôjdeme len tak zajazdiť. Zľakla som sa. Nie, dnes za volant určite nesadnem!
Vyrozprávala som sen kamarátke. Upokojila ma. Sny môžu v skutočnosti znamenať niečo úplne iné ako sa na prvý pohľad môže zdať. Možno mám na ceste životom isté prekážky, ktoré sa už dlho márne pokúšam prekonať. Snažím sa ísť za nejakým cieľom, lenže v istom okamihu neviem ako ďalej. Možno pri tom nechtiac spôsobujem niekomu bolesť. A možno...
Je to zvláštne. Zamyslela som sa nad tým a uvedomila som si, že to v podstate celé dáva zmysel. Skutočne sa môj život v poslednom čase trochu skomplikoval a veľa vecí sa mi nedarilo vyriešiť. Snáď sa to čoskoro zmení. Nechcem, aby kvôli mne trpel niekto iný...
