Plavky som si kupoval v Bratislave na Obchodnej ulici na obed a večer som sa v nich mohol kúpať na Baleárskych ostovoch, skoro dve tisícky kilometrov od domova. Počas letu som nestihol ani poriadne prečítať noviny. Aký to bol kontrast s úmornou cestou autobusom z Londýna, ktorú som absolvoval krátko predtým. Zo skupiny ostrovov ležiacich na juh od Barcelony väčšina z nás pozná len Malorcu. Do súostrovia však patrí tiež Menorca, Formentera, Ibiza a najmenšia Cabrera. Ja som sa vybral na Iizu, ktorá leží rovnako ďaleko od Barcelony, ako od afrického Alžíru. Pri ceste z letiska ma miatlo, že smerovky na križovatkách nikde neohlasovali hlavné mesto Ibizy - Ibizu. Neskoršie mi Ihno, náš sprievodca, vysvetlil, že všetky názvy na ukazovateľoch pri cestách sú v miestnom dialekte - Ibicenco. Počas Francovho fašistického režimu, ktorý sa tváril, že je na večné časy, platil prísny jazykový zákon, ktorý trestal používanie iného ako oficiálneho jazyka. V tých časoch bol ostrov takmer pustý. Žilo tu len niekoľko tisíc miestnych obyvateľov. Ibiza má na dĺžku asi štyridsať kilometrov a na šírku z toho asi polovicu. Na celom ostrove nie je ani jediný priemyselný podnik, ak neberiem do úvahy solné “plantáže” - ses Salines neďaleko letiska na najjužnejšom cípe ostrova a malé manufaktúry na výrobu keramiky. Táto skutočnosť zaručuje ekologicky vynikajúce podmienky a vysokú kvalitu životného prostredia na ostrove. Lodné trasy spájajúce ostrov s pevninou končia v dvoch prístavoch - v Ibize a v San Antoniu. Tie sú zároveň spolu s ďalšími troma strediskami - Sant Joan, Sant Josep a Santa Eulária akýmisi “okresnými” centrami. Posledne menované leží na ústí koryta rovnomennej rieky Riu de Santa Eulária, ktoré je takmer po celý rok vyschnuté, lebo dažde sú tu zriedkavosťou.Miestna doprava je výborne organizovaná a na väčšinu aj odľahlejších pláží sa dostanete autobusmi, alebo po mori. Pre tých čo chcú byť v transporte nezávislí je tu na každom kroku možnosť prenajať si bicykel, skúter, auto, alebo jachtu. Luxusná jachta výde však na vyše desaťtisíc našich peňazí denne. Ihno nám rozprával príhodu o tom, ako si raz telefonicky objednali takú “loďku” dvaja ruskí turisti. Na dohovorenom mieste dlho a márne čakal na svojich klientov. Obďaleč postávala s čoraz väčšou netrpezlivosťou dvojica mladých chlapcov. Jeden mohol mať šestnásť a druhý bol asi o dva roky starší. Nakoniec vysvitlo, že práve to sú jeho klienti. Po predvedení jachty sa rozlúčili stiskom rúk a Ihnovi zašuchotal v dlani akýsi papier. Až za rohom sa pozrel čo mu to vlastne vtisli do ruky a to čo videl mu vyrazilo dych. V roztvorenej dlani ležala stodolárová bankovka. Taký tringelt ešte nikdy predtým a už ani potom nedostal. Desiatky megadiskoték, ktoré začínajú svoj program až po polnoci, zaručujú vyžitie najmä tým mladším. Nočný život sa však prevažne sústreďuje v uličkách starého mesta pod opevneným kopcom v Ibize. Aj z toho najvzdialenejšieho miesta ostrova to však nie je ani pol hodinka autom. Desiatky príjemných reštaurácií a kaviarní vytvárajú fantastickú atmosféru. Jedna z úzkych uličiek - Calle de la Virgen je miestom stretávania sa homosexuálov z celého sveta. Nájdete na nej viaceré kabarety s predstaveniami transvestitov, ale aj butik agentúry ELITTE. Ibiza je miesto, kde si prichádzajú ľudia predovšetkým oddýchnúť.
Také krásne pláže a v takom počte nájdete málokde. V zozname pláží je päťdesiat najväčších rozdelených do štyroch kategórií podľa vybavenia, ktoré špecifikuje 31 symbolov a do štyroch kategórií podľa charakteru. Symboly v prospekte vám prezrádzajú, či si tam môžete požičať slnečník, lehátko, surf, kanoe, alebo plavidlo na pedálový pohon, či sú tam sprchy, WC, parkovisko, bar na pláži, nočný bar, reštaurácia, obchod, diskotéka, hotel, aqapark - stredisko so šmykľavkami a tobogánmi, bójami ohraničený bezpečný priestor pre slabších plavcov, plavčík, lekár, loď so skleneným dnom na prieskum podmorského života, školy plachtenia, windsurfingu, potápania a jazdenia na motorovom člne, či je možné sa lyžovať na vodných lyžiach, alebo lietať na padáku za motorovým člnom, či je tam prístav, priestory pre loptové hry, alebo vodné športy, prípadne či sa môžete pohybovať úplne nahí. V kategórii podľa charakteru sú rímskou jedničkou označené pláže pre milovníkov pokoja a ticha, dvojkou pláže pre tých, ktorí nepotrebujú široký sortiment služieb, trojkou pláže pre mladých a aktívne rodiny hľadajúce vyžitie v hrách a športoch a štvorkou pokojné prostredia pre starších ľudí vyhľadávajúcich komfort a širokú ponuku služieb. Okrem pláží publikovaných v zozname je nespočetné množstvo príjemných zákutí, kde sa dá “zašiť” len vo dvojici. Možno v budúcom zozname budú uvedené aj takéto miesta. Viem si dokonca predstaviť akým symbolom budú označené.
Pre tých, čo chcú uniknúť vražednému slnku pod zem, je tu možnosť navštíviť viaceré jaskyne. Na severe pri Port de Sant Miquel je to Cova d´en Marçá, asi o desať kilometrov východnejšie Cova des Culleram na juhu Cova Santa a štvrtá pri pri Cap Nunó.Personál hotelov a reštaurácií je mimoriadne prívetivý. Vedia, že najlepšou reklamou je spokojnosť zákazníkov a aj to, že zlý chýr sa rýchlo šíri. V našom hoteli ma už od prvého dňa zdravili na recepcii po slovensky. Aký je to kontrast s niektorými našimi turistami, ktorí nevedeli ani pár základných slov v niektorej cudzej reči. Možno by mohol byť trochu sklamaný ten, kto by chcel zažiť autentickú atmosféru čias spred explózie turizmu. Nenájdete tu krčmičky plné miestnych obyvateľov, rybárov opravujúcich na brehu siete, alebo ženičky klebetiace na priedomiach. Tie časy trochu pripomínajú malebné domčeky vo vnútrozemí - vybielené pozliepance, ktoré vznikli bez architektonických projektov akoby uťapkané holými rukami, často učupené medzi starými olivovníkmi pod obrovskými strapcami fialových kvetov.
Niektoré z nich si kúpili a prerobili na svoje potreby mnohé známe osobnosti z celého sveta. Svoje letné sídlo tu majú Tom Hanks, Naomi Campbell, Niki Lauda, Kiki Rosberg a ďalší. Pri jednej z potuliek som sa zonámil s pani Buch, výtvarníčkou z Bruselu, ktorá vlastní jeden z najstarších domov na Ibize. Bol som rád, keď ma pozvala na jeho prehliadku. Jeho jednoduchý interiér prezrádzal stopy z dávnej minulosti.
Dominantou domu jej domu bola vysoká kruhová veža, rozdelená na viacero podlaží, zakončená terasou, s ktorej bol krásny výhľad do krajiny. Dalo sa na nej nerušene opaľovať ale najkrajšie bolo na nej posedenia pred zotmením, keď sme sa mohli s pohárom dobrého vínka v ruke zahľadieť z výšky do šíreho priestoru v ktorom sa v ubúdajúcom svetle postupne strácajú siluety pínií, olivovníkov, figovníkov, pomarančovníkov a paliem. Kedysi bola tá veža súčasťou systému strážnych veží, ktorý s obáv pred nájazdami nevítaných votrelcov vybudovali po celom ostrove. Dymovými signálmi si z nich návzájom dávali znamenia, ktoré varovali obyvateľov. História osídlenia ostrova siaha do r. 1600 pred Kristom. Z tohoto obdobia sú najstaršie stopy po jeho obyvateľoch. O tisíc rokov neskoršie Kartáginci vybudovali na najjužnejšom cípe ostrova, na mieste dnešného hlavného mesta osídlenie a dali mu meno Acropolis di Ereso. V tých časoch sa Ibiza volala Ebusus. Neskoršie Pitiusa. Počas piatich storočí Maori, Vandali, Byzantínci, Feníčania a Rimania ovplyvňovali kultúru a civilizáciu na ostrove. Katakomby pod kostolom Santa Ines dnes dávajú svedectvo o tých časoch.To, že sa na Ibizu ešte vrátim, je takmer isté. Ak máte radi ticho a božský kľud, tak sa sem vyberte mimo sezóny, keď bude more ešte teplé a pláže už poloprázdne. Ticho bude rušiť len šum mora a škriekanie čajok nad vlnami.
