Toto je vyjadrenie chlapca žijúceho v Bratislave, ktorý bol so svojimi rodičmi splavovať rieky. Prostredie v ktorom žije ho natoľko ovplyvnilo a zmenilo, že nedokázal existovať v prostredí, v ktorom sa vyvíjal samotný ľudský rod.
Keď sa spätne pozriem na seba a okolie v ktorom žije, zisťujem, že mnohokrát aj u nás je to podobné.
No horšie je to vtedy, keď nedokážeme žiť s ľuďmi okolo nás. Naším jediným cieľom je žiť stereotyp nášho bytia. Nič nové a ani nič, čo by sa nás mohlo dotknúť alebo ohroziť.
Kde je problém? Kde sa stala chyba? Kde je pes zakopaný?
V nás. Mnohokrát sa nedokážeme vyrovnať sami zo sebou a čo potom s druhými?
Betón je náš ohraničený život zvyknutý reagovať na jemu známe situácie.
A príroda je život, ktorý nás obklopuje nespočetnými krásami.
Preto skúsme žiť s okolím. Nech nás život je obklopený ľuďmi, ktorý prinášajú do nášho života optimizmus a život.
