Aby zákonodarstvo fungovalo, je vraj potrebná rovnováha práv a povinností. Ak má občan povinnosť platiť dane, má právo používať služby štátu. Ak má povinnosť dodržiavať zákony, má právo vyžadovať od štátu ochranu pred tými, ktorí zákon nedodržiavajú. Ak má právo voliť, je jeho povinnosťou ... ups. Tu mi akosi dochádza rovnováha. Akú povinnosť by sme mohli a mali mať v zákonoch na to, aby sme mohli mať právo voliť? Ahá, už viem. Povinnosť mať slovenské štátne občianstvo a dosiahnutý vek plnoletosti... a svojprávnosť.
Tak sa na to pozrime detailnejšie. Akú skutočnú námahu musí vynaložiť občan, aby mal právo používať všetky služby štátnej správy a samosprávy? Musí dodržiavať prísne ustanovenia všetkých predpisov o registráciách všetkého možného na všetkých možných úradoch, musí vynaložiť obrovskú námahu, čas a často veľké peniaze, aby vyplnil všetky nevyhnutné formuláre, podal požadované žiadosti, získal všetky potrebné potvrdenia a zaplatil všetky poplatky pri akejkoľvek najmenšej požiadavke, aktivite, pohybe ľudí, majetku, kapitálu... Musí dodržiavať prísne postupy komunikácie, pravidlá cestnej premávky a napokon a predovšetkým, musí priznávať všetok pohyb svojich financií, svojho majetku, svojej kreatívnej a obchodnej činnosti a platiť všetky možné dane a odvody a povinné poistenia, aby mu štát zabezpečil mier, slobodu názoru, možnosť vzdelania, slobodu pohybu, možnosť sebarealizácie, zdravotnú a sociálnu starostlivosť a spravodlivosť v súdnych sporoch. Po takej námahe si človek služby a ochranu štátu veru veľmi váži a vždy je veľmi vďačný, keď mu ich štát poskytuje. AK!
Aby človeku štát umožnil voliť si svojich zástupcov, ktorí budú jeho dane spravovať prijímaním nových zákonov, pravidiel a predpisov, ktorí budú ovplyvňovať celý jeho život a život všetkých ostatných, na to človek nemusí urobiť vôbec nič. Štát nič nevyžaduje. Stačí, ak sa človek narodí rodičom, ktorí majú slovenskú štátnu príslušnosť a dožije sa osemnásteho roku svojho života, alebo ak štátnu príslušnosť získa. Tak to je fakt, ale fakt nehorázna nerovnováha.
Nerovnováha, ktorá pochováva demokraciu. Ak mám právo voliť automaticky - zadarmo, bez námahy, nevážim si toto svoje právo a bez mihnutia oka ho ignorujem. Pochovávam tým demokraciu v rakve nezáujmu a ľahostajnosti. Človek je tvor hravý a veľmi súťaživý. Ak mu dáme možnosť niečo získať, namiesto toho, aby sme mu to bez jeho zásluhy darovali, začne sa usilovať a získané výhody si omnoho viac váži.
Je pravdepodobne nevyhnutné umožniť voliť úplne každému. To je asi podstata rovnosti. Čo by však mal občan urobiť, aby mal právo voliť? Okrem toho, že si v pätnástich (alebo po priznaní občianstva) vyzdvihne občiansky preukaz na príslušnom policajnom oddelení? Mám návrh.
Každý nech si svoje právo voliť zaslúži občianskym aktom. Občianskou aktivitou. V dávnej minulosti to bola obrana štátu v ohrození. Účasť v bojoch za integritu komunity oprávňovala člena komunity voliť a byť voleným. Dnes máme na celej planéte jeden spoločný, existenčný problém, rovnaké ohrozenie. Slovensko sa s ním v posledných rokoch statočne pasuje tiež. Chýbajú nám stromy!
Uzákoňme, že právo voliť v každých a vo všetkých voľbách nadobudne ten občan Slovenskej republiky, ktorý vysadí jeden strom. Strom vlastenectva. To je schopný urobiť každý svojprávny človek, predpokladám. Pri dovŕšení osemnásteho roku veku (alebo pri priznaní občianstva), zasadí občan jeden strom a má možnosť využívať aj svoje právo volebné.
Na náklady štátu (sadenica, jej preprava, výber miesta), na miesto určené príslušným úradom životného prostredia. Občan len vykope jamu a zasadí strom. Dostane oprávnenie voliť na celý svoj ďalší život občana. Len vhodiť obálku. A strom ho prežije.
Priemerná volebná účasť je asi 50% dnes oprávnených voličov, čo je asi 2,2 milióna občanov Slovenskej republiky. Máme možnosť v krátkom čase vysadiť jeden pekne veľký les vlastenectva, ktorý bude môcť kyslíkom zásobovať najmenej tri nasledujúce generácie našich potomkov.
Ja viem, že je to naivné. Možno to o chvíľu bude bezpodmienečne nutné aj bez hry na volebné právo!
