Už sme tu mali dva filmy nesúce v titule číslovku 300. Teraz je na čase vrátiť sa ku koreňom a vrátiť sa k majstrovi Frankovi Millerovi. Áno, zase sa ideme baviť o komikse.
Po tom, ako sa z Leonidovho príbehu stala antická propaganda, legenda a historický film, prišiel komiks. A až potom postmoderný fantasy / historický film.
Komiks je relatívne tenký, takže sa na slnku nebudeme pražiť dlho a vlezieme späť do klimatizovaných ciel, zvaných budovy. Napriek tomu je nesmierne epický. Lebo Miller. A jeho text, jeho kubistická kresba, jeho 5 kapitol o sláve a cti. Jeho práca s detailami. A farby Lynn Varleyovej, dodávajúce obrazu hĺbku a šťavnatosť, lebo je to ona, ktorá vnáša červené fľaky a všetky tie tieňovania na dobytom brnení. K tomu si prirátame...
Čože? Na čo to čítať, keď je tu film? Chceme ísť cestou porovnávania? Fajn.
Miller sa sústreďuje len na statočných 300 vojakov. Žiadne združenia a reči kráľovnej pred radou. Len pochod, zo dve retrospektívy a bitka. To je celé. Napriek tomu stále môžeme hovoriť o príbehu. Má to dramatický oblúk, zápletku a dokonca i krátke príbehy. Napríklad o mladom vojakovi, ktorý chcel, aby si pamätali jeho meno. Všetko je to premyslené a rozdelené na kapitoly, napätie krásne stúpa až do víťazného konca. Miller je proste majster rozprávač, upletie bič aj z h... ničoho.
No je zaujímavé to, ako sa film a komiks v niektorých kresbách prelínajú. Pre tých, ktorý tento kúsok čítali pred Snyderovou verziou muselo byť zaujímavé sledovať, ako sa známe obrázky objavujú na plátne, pre nás ostatných je to naopak. Známe scény tu máme nakreslené. Stále je to však zaujímavé.
Veď bodaj by nie. Predsa len, je to iné médium, iný autor a teda aj iné rozprávanie. Iné 300. Vynikajúce. Patetické. Epické. Nie, vážne, toto je epos v pravom slova zmysle. Nie ten glorifikujúci, ktorý všetko prikrášľuje. Ale ten pravdivý, ktorý veci len oslavuje. Tu sa oslavuje neuveriteľnú odvahu starovekých Sparťanov. Samozrejme, upozorňuje aj na iné veci ako neľudskú disciplínu a militantnosť. Na to, že odmalička boli „vymývaní“, na bojisku predviedli divy a že demokracia ich až tak netrápila. A miestami aj na ich nahé telá. Nie samoúčelne. V takýchto horúčavách je prirodzené, že sa chcete vyzliecť a hodiť do vody.
Millerov komiks teda nie je len efektným rozprávaním. Je z neho cítiť fascináciu Bitkou o Termopyly. Fascináciu históriou (žiadne fantastické motívy). Fascináciu tým, čo je človek ochotný urobiť pre to, čomu verí. Dokázali by ste niečo také vy? Presne pre túto otázku stojí za to, aby ste si príbeh Leonida a jeho vojakov pripomenuli.
Hodnotenie: 100%
