Čas na rodinu
III
- Nicolas musíme sa porozprávať.
2001
Viktória vchádza do obývačky a sadá si na gauč.
- Zlato deje sa niečo?
- Sadni si prosím ťa.
- Viktória strašíš ma. Čo sa deje?
Viktória sa nadýchla a rozpráva.
- Try mesiace pred tým ako som zistila, že som tehotná ma znásilnili.
Nicolas rozrušene a koktavo jej skočí do rečí.
- Ako... Čože to si...
- Neprerušuj ma.
Povedala Viktória a pokračuje.
- Jedno z dvojčát nie je tvoje. Bola som u lekára a potvrdil, že táto anomália je možná.
- Kto z mojich synov nie je môj a kto to bol?
2017
„Áno, každý má rád spoločnosť.“
Viktória sedí v bare a pije množstvo alkoholu. Sadá si ku nej neznámi muž.
„Osobu ktoréj sa môžete vyrozprávať.“
Do nemocničnej izby vchádzaju Dávidovi rodičia.
„Niekoho kto nám povie dobre správy.“
Neznamá osoba skladá telefón po telefonáte so šoférom kamiónu.
„Niekoho komu budeme chýbať keď raz odídeme."
Siam drží v ruke fotku Patrika.
„Áno, každý potrebujeme niekoho. Ale sú tu taký, ktorí nikoho nemajú a ty si vždy nájdu niekoho na koho sa zavesia."
- Žiaci to to je vaša nová spolužiačka Vanesa.
„No nie vždy majú čisté úmysli.“
Naše mesto je v noci také pokojné, a tiché. Keď sa prechádzate po uliciach môžete počuť televízor so susedného domu, vrčanie pouličného osvetlenia či blázniace sa mačky v parkoch. No dnes je výnimočný deň. Dnes sa mesto zobudi o niečo skôr. Deti idú prvý krát do školy, mnohí rodičia do práce. No poniektorí majú úplne iný program. Či chcú alebo nie.
- Patrik vstávaj, je čas isť do školy.
- Mami ešte chvíľu ma nechaj.
- Nachystala som ti raňajky a desiatu.
Viktória si sadá na posteľ ku Patrikovi.
- A naozaj tam musím ísť?
- Áno miláčik, Samanta ti ožehlila oblečenie čo si si nachystal. Máš ho v kúpeľni na poličke.
- Ďakujem mami.
Patrik sa usmial.
- Dnes mám veľa práce nemôžem ťa odviesť. Ale Samanta ťa hodí do školy.
- Dobré mami, ľúbim ťa.
- Aj ja teba miláčik.
Viktória pobozkala Patrika na čelo a pohladila ho po tvári.
- Pani vstávajte.
Čašník budí Viktóriu spiacu na stole v bare.
- Pani prepáčte už budeme zatvárať.
Viktória sa preberá. Ospalá a podgurážená hovorí.
- Prepáčte ja som...
- To je v poriadku zavolám vám taxi?
Viktória zmetene.
- Nie nie ďakujem pôjdem sama.
Ako čašník odchádza od stolu a Viktória vstáva, všimne si na stole servítku s odkazom.
"Aké šťastie, že aspoň jeden z tvojích synov žije"
Viktória vydesene hodila peniaze na stôl a odchádza z baru priamo ku svojému autu.
No pre Viktoriu to ani z ďaleka nebolo najkrajšie ráno.
Za autom Viktórie sa rozblikali policajne svetlá.
O pár ulíc ďalej sa moji kamaráti opäť stretli v škole.
- Hurá prvý deň v škole a už počítam kedy budu opäť prázdny.
- Nikola u teba nič nové.
Pozamenal Siam.
- No a čo.
- Keby si bola čierna nestane sa ti to.
Sarkasticky poznamenal Siam. Všetci sa začnú smiať okrem Dominika.
- Dominik viem, že je to tažké, že je škola ale usmievaj sa. Ten čierny má rasistické vtipi.
So smiechom povedala Nikola.
- Ozaj čo je to zač tá nová?
- Neviem mne sa zdá pohode.
- Tebe sa zdá každá Siam. Dokedy ju nepretiahneš.
S úškrnom poznamenal Domink.
- Dominik je späť.
Nikola so smiechom vykríkla.
- Čo si budeme klamať.
- Aha, ahá ide sem!
- A ide z nej strach.
- Ale Siam prestaň.
Vanesa prichádza k lavici Dominika.
- Ahoj, Dominik však?
- Áno a ty Vanesa?
- Správne, len som ti doniesla učebnicu. Si ju nechal na lavici v druhej učebni.
- O ďakujem to je milé.
Siam a Nikola pozerajú cez jej chrbát a ukazujú, aby sa jej opýtal či si pôjde s nimi po škole sadnúť do mesta. V tom sa otočila, keď videla divné pohľady Dominika niekam za ňu.
- Áno, pôjdem ak vám to nebude prekážať.
Povedala flegmatickým tenkým hlasom.
- Nebude. To to je Nikola, a ten čierny sa vola Siam.
- A Dávid?
Nikola zaskočene povedala.
- Dávid je stále v nemocnici. Poznáš ho?
- Osobne nie ale počula som o ňom.
Dominik pokračuje.
- Áno zle správy sa šíria rýchlo.
Po krátkej prechádzke mestom a zastávke vo fastfoode si sadli do ich obľubenéj kaviarne, ktorá sa nachádza na námestí pod hradom, hneď oproti Morovému stĺpu.
- Odkiaľ pochádzaš? Ešte som ťa tu nevidel.
Opýtal sa Dominik.
- Ja som z východného Slovenska a teraz sme sa sem presťahovali. A ty si odkiaľ, ak sa smiem opýtať?
Vanesa sa opýtala Siama.
- Ja som na polku Slovák a na polku Brazílčan. Tú to Dominik je na polku Slovak a na druhu tiež. Nikola je podľa mňa z inej planéty, no nevieme z akej.
- Vôbec nepočuť žiaden prízvuk.
Podozrievavo povedala Nikola.
- Často som sem cestovala tak sa ten prízvuk na mňa moc nenalepil.
- Prečo ste sa presťahovali?
- Otec nás pred niekoľkými týždňami opustil. Ale už dávnejšie sme sa chceli presťahovať, tak sme to jednoducho spravili.
- A to len tak odišiel?
Opýtal sa zvedavo Dominik.
- On často niekam zdrhol na pár dni. Ale vždy sa vrátil ale teraz nič.
- Ani sa o neho nebojíš?
- Snažím sa na to nemyslieť.
Dominik si všimol prechádzať Dávidovú mamu okolo terasy a vybehol za ňou von.
- Dobrý deň.
- Ahoj Domink ako?
- Celkom v poriadku. Vy sa ako máte?
Dávidová mama s nadšením.
- Mám sa úžasne. Dávid sa v noci prebral a podľa testov nemá žiadné poškodenia. No musí ešte ležať a odpočívať.
- Tak to je super.
Dominik vykríkol na kamarátov.
- Heeej Dávid sa prebral.
Otočil sa späť na jeho mamu a pokračuje.
- Môžeme ho ísť pozrieť?
- Akurát tam idem tak podte somnou. Určite vás rád uvidí.
Dominik si berie veci a tiež aj Siam a Nikola.
- Dobre Vanesa. My ideme tak ahój. Vidíme sa v škole.
Nadšene povedal Dominik. Na to sa otočil Siam.
- Ozaj Vanesa.
Vykríkol.
- Nechceš budúci týždeň prísť na moju party?
- Jasne, rada.
Vanesa súhlasila a usmiala sa.
- Niečo mi na nej vadí!
- Tebe Nikola na každej babe niečo vadí.
- Ale teraz vážne.
- Vždy je to vážne.
- Ticho bukvica.
Zapojí sa Siam.
- Držte tie biele huby a ponáhľajte sa.
Zatiaľ čo decká a Dávidová mama boli radosťou bez seba, Viktóri do smiechu nebolo.
Policajt pristupuje k autu.
- Dobrý deň. Policajná kontrola. Vodičský a technický preukaz poprosím.
Viktória unavene podáva policajtovy potrebné papiere. Policajt sa na ňu podozrivo pozrie a pýta sa.
- Pili ste pred jazdou alkohol?
Viktória odpovedá.
- Nie len som vyčerpaná.
- Podrobíme vás dychovéj skúške.
Viktoria vykonaval dychovú skúšku a vysledok ju nepotešil.
- Pani nafúkali ste jedna celé dve promile vystúpte si z auta a poďte snami.
Dominikovi zvoní telefón.
- Prosím.
- To som ja Nikola.
- Teraz neotravuj dnes mám to rande.
S telefónu sa ozvalo.
- Ty jeden beťár. Dúfam, že gumu máš.
Dominik odpovedal.
- Končím ty krava už ide.
K Dominikovi prichádza chlapec s ktorým má mať randé.
- Ahoj ja som Dominik.
- Ahoj ja Andrej Fábri.
Usmeju sa na seba a Andrej navrhne.
- Ideme do toho kina?
- Jasné ako sme sa dohodli.
„Áno každý potrebujem osobu s ktoróu sa može porozprávať. No aj tie najnevinnejšie priatelstvá môže skomplikovať tretia osoba.“
Viktoria sedí v cele predbežného zadržania, keď k nej prichádza žena.
- Dobrý deň. Volám sa Eva Fábriova, zastupujem štát v prípade proti vám.
„Niektorí by tak moc chceli niekoho pri sebe no nemôžu.“
Vanesa si pozera rodinné fotky keď jej v tom zazvoní telefón.
- Ahoj tati.
- Ahoj zlatíčko.
- Už som sa snimi spriatelila.
- Šikovné dievča.
„Áno každý potrebuje pri sebe niekoho komu môže povedať čo ho trápi. Zveriť sa so svojimi tajomstvami, podeliť sa o plány do budúcna.“
Pred domom Siama stojí neznámi muž.
"Ako napríklad vziať si späť niečo, čo mu už dlho nepatrí."
