Priama demokracia, niekedy označovaná aj ako pravá, alebo čistá demokracia, je formou demokracie, pri ktorej štátnu moc majú v rukách všetci občania, ktorí sa rozhodli na nej podieľať. V závislosti od systému môže časť alebo všetci títo ľudia vydávať výkonné predpisy, vytvárať zákony, voliť alebo odvolávať úradníkov a zástupcov a viesť súdne konania. Andrew Heywood definuje priamu demokraciu ako demokraciu založená na priamej, nesprostredkovanej trvalej účasti občanov na úlohách spojených s vládnutím.
2. Nástroje priamej demokracie
Mnoho krajín, ktoré majú reprezentatívnu demokraciu umožňuje aspoň niektoré formy politickej činnosti, ktoré poskytujú obmedzenú formu priamej demokracie:
a. priama voľba občianskych zástupcov (prezidenta, predsedu vlády, starostov, poslancov, sudcov…) bez nutnosti ich angažovania sa v politickej strane a teda ich selekcii podľa politickej príslušnosti
b. imperatívny mandát – možnosť občanov odvolávať svojich zástupcov (starostu, poslancov…)
c. ľudové veto – umožňuje občanom zamietnuť zákon, ktorý prijali ich zástupcovia v parlamente
d. ľudová iniciatíva – umožňuje občanom podať návrh na novú ústavnú alebo právnu normu a návrh na zmenu či odmietnutie existujúcej ústavnej alebo právnej normy
e. referendum – priame a záväzné rozhodnutie občanov o verejnej otázke
Nie je dovolené rozmýšľať, preto voľte stranu ,,Priama demokracia číslo 22“ a čísla kandidátov 1, 5, 8, 12
http://tv.nrsr.sk/archiv/tlacovakonferencia/6/1799,
lebo ak začnú rozmýšľať pred občanmi, alebo kamerami nahlas , možno že už nebudete môcť voliť ani ich. Prečo ? Lebo ak si blbec začne myslieť, že vie všetko, nesmiete mu protirečiť a takých je v Priamej demokracii prostredníctvom OSOH-u plno.
Prečo odvolali mňa ?
( http://youtu.be/Xo1_lzNgvUM)
- Každá politická strana , môže len dávať návrhy na zmenu, alebo doplnenie niečoho, čo národ potrebuje. Kto hneď na začiatku chce niečo občanom vziať, neuvedomuje si službu občanom, ale chce len vládnuť a brať. Mali by tam byť občania, ktorí rozumejú, čo je pre národ treba a ako mu pomôcť , čo najskôr sa dostať z biedy na nohy, nie to zakoreniť do sľubov na dlhé roky.
To je jedno a nevadí, dokázal som ich EGO. Ale ak chcú šíriť myšlienky o zodpovednosti, dúfam, že ju dokážu aj prijať a chcem vedieť, kto hlasoval za moje odvolanie. Bolo 102 kandidátov. Pýtajte sa ich a nech prezradia , bude aspoň zábava .
Občania musia byť plne -transparentne informovaní o rozhodnutiach, prijatých (bez referenda) zastupiteľskými orgánmi.
Tak nech uverejnia všetky za a proti, prečo toho Chlebíka odvolali ?
Pýtajte sa najkompetentnejších.
Alena KOLUMBEROVÁ ; alenka.kolumberova@gmail.com,
alena laborecka ;a.laborecka@gmail.com,
"m.f." t;m.funtik@centrum.sk;,
Iveta Šteffeková ;isteffekova@pravpomoc.sk;,
Ľubica Mikušová ;lubica.mikusova@post.sk;,
entiro@post.sk,
Dagmar Kahúnová ;dagmarkahunova@gmail.com;,
radaskoly ;radaskoly@centrum.sk;,
Katka Petrusova ;katka.petrusova@gmail.com;,
garfieldcica@pobox.sk,
"JUDr. Vladimír Lauš" ;laus@stonline.sk;,
Ružena Halajčiková ;ruzenahalajcikova@gmail.com;,
Janka Mokráňová ;janka.mokran@gmail.com;,
Srdiecko Shirrah ;srdieckoshirrah@gmail.com;,
rejko ;apivovarciova@centrum.sk,
František Grúlik ;f.grulik@gmail.com,
Mária Chorvátová ;maria.chorvatova1@gmail.com;,
robert beno ;robo23.beno@gmail.com,
Eva Lajčiakova ;pd.eva.lajciakova@gmail.com;,
Marian Kováč ;pd.marian.kovac@gmail.com,
Gabriel Karácsony ;strana.priama.demokracia@gmail.com,
Pavol Krišpinský ;pd.pavol.krispinsky@gmail.com,
"Milan Kicka Ing." ;kicka.milan@gmail.com,
milan.hrtan@gmail.com,
Milan Lajčiak pd.milan.lajciak@gmail.com,
Lenka Kapustova ;pd.lenka.kapustova@gmail.com;,
pd.viliam.mokran@gmail.com,
Ľudmila Klimková ;pd.ludmila.klimkova@gmail.com;,
Jana Lachkovičová ;pd.jana.lachkovicova@gmail.com;,
Katarina Blahovcova ;blahovcovak@gmail.com;,
Ivan Marko ;imarko@beznoska.sk,
Peter Britka ;pd.peter.britka@gmail.com;,
Milan Brachňák ;milan.brachnak@gmail.com;,
Iveta Rodomova ;irodomova@gmail.com;,
Martin Rojček ;rojcek.martin@gmail.com;,
Dušan Zachar ;pd.dusan.zachar@gmail.com;,
roman bukovy ;pd.roman.bukovy@gmail.com;,
Milan Hrtan ;mino25987@gmail.com;,
maharnicar@gmail.com,
Milan Janek ;milanjanek@centrum.sk;,
"Ing . Alojz Hančin" hancin@slovholding.sk;,
Matilda Mašlanková ;matilda.maslankova@gmail.com;,
Peter Muller ;orech501@gmail.com;,
Boris Karacsony ;karacsonyboris@gmail.com;,
Terézia Rujákova ;rujakova.terezia@gmail.com,
aihnatcova@gmail.com,
ivan.murza@gmail.com,
vlastatkacova11@gmail.com,
Ivana Holenova ;ivana.holenova@gmail.com;,
Luigi Basilotta ;luba30@gmail.com,
Juraj Trstenský ;juraj.trstensky@gmail.com;,
Gabriela Olejnikova ;olejnikova58@gmail.com;,
Katarína Balogová ;bailogi@gmail.com,
Barbora Cipovova ;pd.barbora.cipovova@gmail.com,
alenahornakova@gmail.com,
lukacatila@azet.sk,
jan var ;vargajan@lekosonline.sk,
George Libera ;toccata58@googlemail.com;,
Eva Barnová ;eva725@azet.sk,
"pd.zuzka.očenasova@gmail.com" ;pd.zuzka.ocenasova@gmail.com,
sare@centrum.sk,
jarol@netkosice.sk,
Jozef furta ;jozef.furta@gmail.com;,
"m.sk" ;frantisekpos@centrum.sk,
peter ivan ;peter.ivan11@gmail.com,
"Zsolt Tárnok MVDr." ;tarnok60@gmail.com;,
cis.slovakia@post.sk,
6kwietok6@zoznam.sk,
Jozef Solc jozef.solc@gmail.com,
Peter Lipták ;lipp@pobox.sk,
Marek Balaz ;marek.balaz06@gmail.com;,
a.tomkuliak@nextra.sk,
Igor Jurecka ;igor.jurecka@gmail.com,
Elena Mozolova ;mozolova.elena@gmail.com,
Daniela Svetlá ;danielasvetla@gmail.com,
risolak@seznam.cz,
Peter Sihelsky ;mechanik007@azet.sk,
Miroslav Zaťko ;pd.miroslav.zatko@gmail.com,
Vladimir Neumann ;opticfoto@gmail.com,
David Sulik ;suldav@centrum.sk;,
Emil Zaťko ;emil.zatko@gmail.com
Viktor Macanga ;viktor.macanga@gmail.com,
Martin Krenický ;martin.krenicky@gmail.com
Beata Šolcová ;solcova.beata@gmail.com,
Sandra Mihalecová mihalecova@gmail.com
Ivan Herda ;herda.ivan@gmail.com;,
Roman Zágora ;rzagora@gmail.com;,
NONMAKER1 ;drspilmann@gmail.com,
Anton Teleki ;telekikn@azet.sk,
Miroslav Gráner ;miroslav.graner@gmail.com
Švajčiarsko
|
Moderné tvorenie zákonov občanmi začalo vo švajčiarskych mestách v 13. storočí, od kedy existovala tradícia miestnych a kantonálnych verejných zhromaždení, na ktorých sa mužskí občania každoročne stretávali na tržnom námestí, aby prijali najdôležitejšie rozhodnutia. V roku 1847 Švajčiari pridali povinné referendum k svojej národnej ústave. O každej zmene a doplnení ústavy je vláda povinná zvolať referendum. Rovnako je referendum povinné aj o vstupe Švajčiarska do medzinárodných organizácií.
Švajčiarsky raný socialista a zakladateľ prvého ľudového spotrebného družstva v kontinentálnej Európe Karl Bürkli bol silne ovplyvnený Rittinghausenom spolutvorcom teoretického zdôvodnenia myšlienky priameho ľudového zákonodarstva. Na pozadí týchto okolností viedol v rokoch 1867/68 politický vývoj v Zürichu k presadeniu trojstupňového ľudového zákonodarstva do kantonálnej ústavy. Rittinghausen zasiahol do vnútorošvajčiarskej diskusie a agitoval za to, aby aj ostané kantóny nasledovali príklad Zürichu.
V roku 1874 pridali možnosť nepovinného referenda. Ak poskytne 50 000 občanov svoje podpisy do 100 dní od oficiálneho uverejnenia parlamentného zákona, môžu si vynútiť referendum o tomto zákone. Pôvodne sa to nevzťahovalo na zákony, ktoré parlament označil za naliehavé. Ale keď parlament začal zneužívať túto možnosť a začal označovať najrôznejšie typy zákonov za naliehavé, referendum stanovilo, že naliehavé zákony môžu vstúpiť do platnosti okamžite, ale následne vždy musia podliehať povinnému referendu.
Čoskoro však zistili, že vlastne nemajú možnosť iniciovať vlastné parlamentne zákony, tak v r. 1891 prijali aj ústavný dodatok, ktorý im toto umožňuje. Ústavná ľudová iniciatíva (skrátene ľudová iniciatíva) umožňuje občanom, aby iniciovali referendum pre svoje vlastné písomné návrhy, ak zozbierajú 100 000 podpisov v priebehu 18 mesiacov. Tento návrh môže byť buď formulovaný všeobecne a parlamentná komisia ho musí preniesť do legislatívy, alebo byť vo forme presne definovaných odsekov zákona, ku ktorým parlament nemôže robiť žiadne zmeny a doplnenia. Ak je návrh prijatý, stáva sa potom súčasťou ústavy. V praxi však môžu občania využívať tento nástroj na témy, ktoré zvyčajne riadia obyčajné právne predpisy. Preto je švajčiarska ústava pozoruhodnou zmesou všeobecných a celoštátnych zásad a ‘obyčajnej’ politiky.
Švajčiari prekonali tento problém zavedením všeobecnej ľudovej iniciatívy. Tú schválilo referendum vo februári 2003, ale do platnosti vstúpila až v roku 2006. Umožňuje občanom po zozbieraní 100 000 podpisov podať všeobecný návrh parlamentu, ktorý potom slobodne rozhodne, či ho zapracuje do zákona alebo do novely ústavy. Tento návrh sa potom stane predmetom referenda.
V čase od roku 1848 do konca roka 2004 sa na federálnej úrovni uskutočnilo 531 referend: 187 povinných, 152 nepovinných a 192 ľudových iniciatív. Obyvateľstvo bolo konzervatívne a schválilo iba 10 % občianskych návrhov, o ktorých hlasovali. Oveľa častejšie však zvolili vládou prepracovaný, väčšinou kompromisný protinávrh. Priemerná účasť bola viac ako 50% (s výnimkami do 80 %) a navyše už nejaký čas je asi o 10 percentuálnych bodov vyššia ako účasť v parlamentných voľbách. Na všetkých úrovniach – obecnej, kantonálnej a federálnej – sa každoročne vo Švajčiarsku koná viac ako 200 referend.[5]
Švajčiarsko nekoná referendá, ktoré navrhol parlament alebo vláda – známe aj ako plebiscity. Vo Švajčiarsku sú referendá buď predpísané ústavou, alebo iniciované občanmi využívajúcimi metódu zberu podpisov. S rastúcim počtom referend, ktoré sa konajú v Európe, najčastejšou medzinárodne používanou formou je však stále plebiscit. Často ide o všeobecne nezáväzné „referendá“, ktoré navrhujú politici pri moci s cieľom dať svojej politike mimoriadnu legitímnosť alebo preto, že koalície alebo strany majú vnútorné nezhody. Pravidlá hry sú často prispôsobené konkrétnemu prípadu spôsobom, ktorý sa pre politikov v danom momente zdá byť najvhodnejší. To však má iba veľmi málo spoločného so skutočnou priamou demokraciou. (https://sk.wikipedia.org/wiki/Priama_demokracia, )
