Celá myšlienka cesty na Madeiru začala veľmi spontánne, počas písania mojej diplomovej práce. Začalo mi pomaly dochádzať, že po ukončení štúdia ma hneď privíta náročný pracovný život. 20 dní dovolenky ročne, je pri našom štýle cestovania skutočne málo. Začali sme teda s Lindou zvažovať možnosti, kam by sme ešte pred štátnicami mohli na rýchlo vyraziť. Chceli sme ísť za teplom, za turistikou a samozrejme, za málo peňazí. Cez Korziku a Kanárske ostrovy sme sa rýchlo dostali k Madeire. Tento maličký ostrov „večnej jari“, patriaci Portugalsku, nás zaujal svojou rozmanitosťou, ideálnou klímou, ale predovšetkým veľkými možnosťami na turistiku. A to nie len vo vysokých horách, ale aj pozdĺž početných levád. [Len pre zaujímavosť, levády sú umelo vybudované zavlažovacie kanály, ktoré zásobujú vodou z hôr polia a záhrady na pobreží, kde prší len zriedka. Ich celková dĺžka na ostrove dosahuje zhruba 2 000 kilometrov.]
Ešte v ten večer sme sa stretli pri pive s kamoškou Majkou a jej priateľom Oliverom. Medzi rečou sme im spomenuli náš plán a im sa natoľko zapáčil, že chceli ísť s nami.
Začali sme teda spoločne plánovať. Po dlhom hľadaní sme našli výhodné letenky (spiatočná 120€, s celkovou dobou letu vrátane prestupov 15 hod), pôvodný nápad stanovať sme vymenili za klasické ubytovanie, ktoré sme našli tiež poriadne výhodne (7€ osoba/noc) a nakoniec sme zabookovali auto (210€ s plným poistením). Konkrétne praktické tipy a kopu užitočných rád pri hľadaní leteniek, ubytovania či auta nájdeš v ďalšom článku.
Ja som medzičasom dopísal, a pár dní pred odjazdom stihol odovzdať diplomku. Všetko už bolo tým pádom pripravené a mohli sme vyrážať. Teda všetko okrem statívu a držiaku na telefón. Večer pred odjazdom sme ešte toto vybavenie objednali od nemenovaného mimozemštala, ktorý nám garantoval doručenie do nasledujúceho rána. Našťastie nezavádzal, ako je to pre neho bežné, a ráno sme si všetko vyzdvihli. Vyrážali sme pre istotu so zhruba päťhodinovou rezervou do odletu, aby sme nemuseli naháňať lietadlo v tej zamotanej Budapešti. To by ale v Šahoch do nás nemohol nabúrať ešte viac zamotaný pán. Našťastie si myslel, že povinné poistenie preplatí aj jeho škody, a neotáľal s vypísaním papierov pre poisťovňu. Ešteže to odniesli len plasty, nám sa nič nestalo, a auto ostalo plne pojazdné.
Naša časová rezerva sa ale náhle stratila. Zrazu bolo otázne, či lietadlo vôbec stihneme. Keďže ste už iste videli pár našich fotiek z Madeiry, tak je asi jasné, že sme lietadlo nakoniec stihli. Boli to síce riadne nervy, na „gate“ sme dobehli len päť minút pred jeho zatvorením. Vydýchli sme si až v lietadle. Veľmi nám to pripomínalo naše úvodné komplikácie z Nórska. Verili sme, že podobne ako tam, to symbolizovalo vybranie povestnej smoly opäť hneď na začiatku. Keď sme pristáli v Lisabone, čakal nás ďalší mierny šok. Očakávali sme tam teploty okolo 13°C. Tuhá európska zima však udrela aj tu a privítali nás prekvapivé 2°C. Seriózne sme sa obávali, či nezasiahla zima aj slnečnú Madeiru. Pred odletom nás však ešte delila noc na letisku. Tá bola trochu náročnejšia, ako sme očakávali. V odletovej hale bola počas noci poriadna zima, a ani naobliekaní vo všetkom oblečení sme sa nedokázali vôbec vyspať.
Nakoniec sme sa ale dočkali nášho vytúženého letu na „perlu Atlantiku“. Keďže miestne letisko patrí medzi jedno z najobávanejších, čo sa pristátia týka, mali sme aj z toho mierny rešpekt. Počasie počas letu však bolo ideálne a naše pristátie prebehlo bez akýchkoľvek problémov. Keď sme vystúpili z lietadla, ovalil nás príjemný morský vzduch s teplotou okolo 19°C. Hneď sme sa cítili ako v raji. Boli sme presvedčení, že všetko zlé už máme za sebou. Nestihli sme sa však ani poriadne zohriať a hneď sme dostali studenú sprchu. Išli sme si vyzdvihnúť vopred zaplatené auto, kde nastal problém. Nikto z nás nevlastní kreditnú kartu potrebnú pre vytvorenie zálohy. Vyložili sme im 8 debetiek, hotovosť, skúšali sme sa dohodnúť, radili sme sa medzi sebou, radili sme sa s požičovňou, ale nič nepomohlo. Auto nám bez kreditky nemohli požičať a keďže sme ho mali rezervované cez sprostredkovateľa, nemohli nám ani vrátiť peniaze. Po nabúranom aute to bola ďalšia poriadne zlá správa. Nápad prejsť ostrov pešo sa neujal rovnako ako cestovať autobusom. Museli sme si teda požičať auto od inej spoločnosti, čo nám slušne narušilo rozpočet. [Po návrate sa nám podarilo peniaze za nevyzdvihnuté auto získali naspäť.]
Toto už našťastie bola skutočne posledná zlá správa za celú dobu našej cesty. Dosť vyčerpaní a vynervovaní sme sa presunuli na naše prvé ubytovanie vzdialené asi 30 min od letiska. Tu nás už čakali veľmi milí domáci s kopou banánov, vajíčok či batátov vlastnej produkcie. A poriadny zážitok sa mohol konečne začať!
Ak chceš vedieť o všetkých našich zážitok tak sleduj naše ďalšie články! Dozvieš sa takisto aj to, ako sa nám podarilo stlačiť celkové náklady na 10 dní parádnej dovolenky len na 350€ na osobu! [Vrátane troch fliaš vína denne]
Sleduj aj našu stránku na sociálnej sieti NESEĎnaRITI kde sa vždy dozvieš čo je nové!
