Pre veriaceho kresťana je celkom prirodzené hľadať analógie medzi vzťahmi človek-človek a človek-Boh. Napokon robí to i Biblia.
Takže pre mňa, kňaza Juraja Drobného, by mohol byť k vzťahu ja-Boh i Boh-ja analogický napríklad môj vzťah k arcibiskupovi Zvolenskému. Prečo? Lebo i on je nado mnou, i on ma vypočuje, keď potrebujem poradiť, i on mi dáva úlohy podľa vlastného uváženia.
Ale arcibiskup Zvolenský nemôže byť pri mne 24 hodín a neustále mi radiť, či pomáhať. Musí sa tak trochu spoľahnúť sa i na mňa. Nekoná podobne aj Boh? Znie to logicky a mám pocit, že tak nejako vnímajú svoj vzťah k Bohu viacerí kresťania.
Moja chabá troška poznania, i osobná skúsenosť však hovoria, že táto analógia je mätúca. Lebo aj keď neviem, ako to Boh robí, viem, že pre každého z nás má vždy čas, hoci aj 24 hodín denne. A čím som starší, tým intenzívnejšie zažívam potrebu jeho prítomnosti vo svojom živote.
Takže Mirka, myslím si, že pre vzťah k Bohu by si nemala hľadať analógiu v tvojom vzťahu k šéfke (či šéfovi, či koho to vlastne máš). Boh je človeku oveľa bližšie, ako by dokázal byť aj ten najfantastickejší šéf. Tiež si nemyslím, že by si mala hľadať analógiu vo vzťahu k manželovi, pretože človek nemôže byť Bohu rovnocenným partnerom, čo by manžel manželke byť mal.
Ak chceš hľadať analógiu, ktorá by ti priblížila vzťah Boha k tebe a naznačila, ako by mal vyzerať tvoj vzťah k Nemu, tak hľadaj v spomienkach. Skús si spomenúť na vzťah ty-tvoj syn a to v čase, keď bol ešte veľmi, veľmi maličký.
"Veru, hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva." (Mt 18,3)
