Bolo 21. augusta

Mal som päť rokov. Ráno ma mamina poslala do obchodu. Bol som najstarší a ona zostala doma s mojimi mladšími súrodencami; sestra Augustína mala tri a brat Jozef necelé dva. Otec bol služobne niekde v okolí Štrby, s kolegami testovali elektrickú lokomotívu, ktorú sami navrhli a postavili. Tak som do toho obchodu šiel. Nebol ďaleko od nášho činžiaku a cestu som dobre poznal. V ruke som mal lístoček so zoznamom a peniaze. Bolo 21. augusta 1968.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (9)

Tu mám podstatne viac, ako päť

Nemala zapnuté rádio. Keď som sa dlho nevracal, začala sa báť, či sa mi niečo nestalo. Žili sme vtedy v Priekope a tam sa nebolo kde stratiť. Šla ma hľadať. Našla ma v prázdnom obchode ako pozerám na prázdne regály.

Viac si zo dňa, kedy k nám vpadli vojská spriatelených armád Varšavskej zmluvy, nepamätám. Aj týchto pár spomienok mám len vďaka jej rozprávaniu.

Následkov doby, ktorá potom prišla, som sa však nedokázal zbaviť dodnes. A obávam sa, že nielen ja.