"S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom: Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého." (Mt 1, 18)
Jozef bol veriaci žid. Prosil Boha, aby mu ukázal riešenie. Boh však mlčal. A mlčal. A čas plynul. Čo by ste mu poradili v takejto situácii?
V súlade s kultúrno-náboženským kontextom by vtedajšia spoločnosť očakávala postup určený Bibliou, presnejšie predpismi knihy Deuteronómium. Mal by priznať, že s jej tehotenstvom nemá nič spoločné. Jeho by poľutovali, ju by ukameňovali. Spravodlivosti pred zákonom by bolo učinené zadosť. Bola tu i druhá možnosť, pokračovať v modlitbách a ďalej čakať, či sa to dáko nevyrieši.
Jozef sa však rozhodol konať. Inak, ako by očakávala spoločnosť, nie však v rozpore s Bibliou. Inak, ako by očákavali odporúčajúci v modlitbe čakať na Božie riešenie. Našiel svoje riešenie situácie.
"Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť." (Mt 1, 19)
Dá jej priepustný list. No čo, chlapi sa naňho budú pozerať podozrievavo, ich ženy ešte podozrievavejšie, poriadne ho ohovoria, ale Mária bude žiť. A bude slobodná pre čokoľvek, čo je pred ňou.
Ibaže Boh mal trošku iný plán. Teraz, keď sa Jozef osvedčil ako zrelý muž, veriaci, milujúci, zodpovedne sa rozhodujúci, mohol mu ho prezradiť.
"Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: "Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš, lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov."" (Mt 1, 20-21)
Jozef Božiu dôveru nesklamal. Postaral sa o Máriu i o Dieťatko, ktoré neskôr prišlo na svet. A necúvol ani vtedy, keď mu to riadne skomplikovalo život, či dokonca keď mu šlo o holý život a musel i s rodinou emigrovať.
"Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku." (Mt 1, 24)
Nemôžem si pomôcť, milujem tento príbeh z Matúšovho evanjelia.
Požehnané a milostiplné...
