Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(7)
Keď som prišiel po prvý krát do priestorov HOF (projektu Vysokej školy svätej Alžbety) v Phnom Penh, Bunheng ma zaujal hneď po Čany. Z detí tu bol najkratšie. Vyzeral ako taká chodiaca bezduchá kostrička. Bolo pre mňa silným zážitkom vidieť, ako mu pobyt v HOFe prospieva. Ako sa mu zo dňa na deň plnia líčka. Ako sa začína zaujímať o dianie v domčeku. Ako sa na jeho tvári začína objavovať úsmev ...
Včera v noci mi prišla SMS, že zomrel. Ja viem, nebol žiadnou „celebritou“. Ale bol človekom a Božím dieťaťom! A ja som ho nosil na rukách ...
To je jediná fotografia, na ktorej mi zostal jeho úsmev. Urobil ju niekto Dáriiným fotoaparátom počas výletu na Bokor.
