
Pamätám si na jeden z večerov, kedy sa nás v malej farskej kuchyni zišlo tak zo desať. Ku stolu pod oknom sa zmestia iba traja, tak sedeli sme v kruhu, teda skôr v akomsi "zemiakoide".
Rozprávalo sa, sem tam sa niečo ulialo a starosta Kamil, pripravujúci pre nás praženicu s dubákmi, v pravidelných intervaloch zvolal: "A to sme na katolíckej fare!" ☺
Na borovskú faru prichádzajú ľudia veselí i utrápení, veriaci i neveriaci, starí i mladí ... u farára Roba každý z nich nájde prijatie a pochopenie. Ak by som mal chakterizovať jeho prístup k ľuďom, napadá mi iba jedno slovo, ľudskosť.
Hovorí sa, že kto nájde priateľa, nájde poklad. Vďaka za priateľstvo, brácho! A ku tvojej dnešnej 35 všetko naj!