Ďalšia z otázok, ktorá sa objavila v mojej korešpodencii a na ktorú som sa pokúsil načrtnúť odpoveď.
Podľa mňa ani „áno“ a ani „nie“ nie sú správne odpovede. Myslím si, že správna odpoveď je "v závislosti na (od)" ...
Čítali ste Letopisy Narnie od C.S.Lewisa? Mám pocit, že v knihe Čarodejníkov synovec náčrt možnej odpovede je.
Je to ten moment, kedy v zanikajúcom svete menom Charan objavia deti zvonček a nápis: „Ty odvážný, kdo přišels k nám, své nebezpečí zvol si sám: Buď paličkou zvon rozehřej, nebo se k zešílení ptej, co by se asi stalo dál, kdybys to býval udělal.“ V príbehu chlapček na zvonček udrie a to prebudí zlú čarodejnicu Jadis ... pozn. citát nechávam v češtine, český preklad Letopisov mám radšej.
Ale teraz od literatúry (ktorú mimochodom vrelo odporúčam ☺) nazad k realite. Je to ako s vínom: smie si ho človek naliať, alebo nie? Ak smie, tak koľko? A potrebuje vôbec nejakú mieru? A nebolo by lepšie pitie vína zakázať, keď alkoholizmus spôsobuje toľko zla?
Nemyslím, že existuje všeobecne správna odpoveď. Ale som presvedčený, že môže existovať kľúč, ktorý mi v konkrétnej situácii pomôže nájsť pre mňa správnu odpoveď.
Pre mňa je tým kľúčom láska (snažím sa, aby bola, ale nie vždy sa mi to darí) a to láska zosobnená v Kristovi. Keď Ježiš na kríži vyslovuje: "Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil" (Mk 15,34), cíti sa byť opustený aj Bohom, aj ľuďmi. Nemá najmenší dôvod milovať ani Boha ani ľudí ... a predsa miluje aj Boha (Lk 23,46) aj ľudí (Lk 23,34).
"Miluj a rob čo chceš! Ak mlčíš, mlč pre lásku; ak rozprávaš, hovor z lásky; ak napomínaš, napomínajz lásky; ak odpúšťaš, odpúšťaj z lásky. V hĺbke tvojho srdca nech jezakorenená láska. Z tohto koreňa, sa nemôže narodiť nič iné iba dobro." (Komentár sv. Augustína k listom sv. Jána 7, 8)
