Futbalu nerozumiem. Predpokladám ale, že dosiahnutie úspechu si vyžaduje okrem talentu predovšetkým zápal, obrovskú drinu pod vedením dobrého trénera a poznanie pravidiel.
Ak by som mal deväť a v rámci prípravy na turnaj by nám tréner povedal: "Dáte si desať koliečok okolo štadióna, potom päťdesiat brušákov... a pamätajte, že nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa," asi by som záverečnú časť jeho pokynov odignoroval. Veď načo inak behať ako o život a robiť brušáky a čo ja viem čo všetko, keď vyhrať netreba? Lebo v tom veku by som vyhrať chcel! S príchodom puberty by ale taký záver metodických pokynov pred tréningom mohol pôsobiť demotivujúco, si myslím.
A potom je tu iný zápas - zápas o vlastný život, bez zápalu a driny vopred prehratý. Jeho priekopníkom, najlepším metodikom a trénerom v jednej osobe je podľa mňa Kristus.
"Toho, kto zvíťazí, posadím vedľa seba na mojom tróne, ako som aj ja zvíťazil a zasadol som s mojím Otcom na jeho tróne." (Zjv 3, 21)
Obdivujem trénera, ktorý dokáže motivovať pubertiakov k víťazstvu a zároveň ich naučí vyrovnať sa s prípadnou prehrou. Lebo vo futbale je to tak. V zápase o život má však šancu na víťazstvo každý. A práve v ňom sa akoby v novom svetle ukazuje i onen otočený slogan: "Nie je dôležité zúčastniť sa, ale zvíťaziť!"
