Bola nedeľa, tak okolo šiestej večer. Vyšiel som z telky, rozhodnutý nasadnúť do auta a ísť domov do Marianky.
Keď som však otvoril kufor, zrak mi padol na tenisky. Obul som si ich a pustil som sa pešo popri cintoríne (ako som to urobil i pri poslednom bicyklovom pokuse). Keď som dorazil ku Kolibe, namieril som si to ku Botanickej záhrade.
Na nadchode pri Botanickej záhrade som chvíľu nerozhodne postál, ale potom som sa pustil smerom ku Riviére, od Riviéry k Lídlu. Tam som sa napojil na cestu, ktorá vedie poza internáty v Mlynskej doline. Ku autu som dorazil zhruba hodinu po tom, ako som ho opustil.
Včera večer som si celý okruh zopakoval po druhý krát a teraz sa chystám prejsť si ho znovu.
Voľby dopadli, ako dopadli a ponúkajú šancu na zmenu. A ja mám taký klišé pripomínajúci pocit, že je tak trochu aj na nás, ako tá zmena bude vyzerať. Ale či sa každodenné šliapanie pre zdravie stane súčasťou môjho života, to je len a len na mne.
