Toľko história, teraz sa však vráťme nazad do súčasnosti. Zašiel som si na pár dní do Samporu k benediktínom. Aj oddych som už potreboval, aj duchovnú obnovu... Hneď po príchode som si pozeral denný poriadok, či sa od môjho pobytu pred rokom niečo nezmenilo. Nezmenilo.
5:30 – ranné chvály, rozjímanie, príprava na svätú omšu, 6:30 – svätá omša, 7:30 – raňajky, 8:00 – práca, 12:20 – posvätné čítanie, 13:00 – obed, siesta, 14:30 – modlitba cez deň, 14:45 – práca, 17:00 – vešpery, 17:30 – lectio divina, 18:30 – večera,20:00 – kompletórium, silentium, 22:00 – zhasínanie svetiel.
A ono „servo ordinem ...“ (zachovaj poriadok) odrazu nevyzeralo až tak veľmi od veci, ako keď som bol puberťák. Skôr naopak. (Pozn. asi už nie som inteligent ☺)
Len tak mi teraz napadlo; čo ak aktuálna neaktuálnosť mnohých pravidiel a hodnôt otcov spočíva iba v tom, že sme na ne zatiaľ nedorástli?
