Učiteľské platy, alebo ako to vidím ja

Prostredníctvom zážitku z detstva sa pokúsim naznačiť, čo mám na mysli. Mohol som byť vtedy tak v šiestej či siedmej triede základnej školy. Neviem už, o čo vtedy šlo, ale dostal som od triednej učiteľku poriadnu facku. Sadla! Vtedy mi ani vo sne nenapadlo utekať vyžalovať sa mame, alebo otcovi, veď by som to schytal aj doma! A už vôbec mi nenapadlo tú facku triednej vrátiť ... ako by zareagovali dnešné deti? A ako ich rodičia?

Nechápte ma zle, ani mne nejde o to, aby učitelia deti fackovali. Len mám pocit, že je to tu celé postavené na hlavu a otázka platov učiteľov sa v mojom videní mení na otázku: „Aké miesto má učiteľský stav v našej spoločnosti a prečo?“

Božena Němcová vo svojej poviedke Náš pán učiteľ medzi iným napísala: „Šest let byla jsem v Chvalíně, a čemu jsem se tam naučila, to mi zůstalo dobrým základem dalšího učení; a nejen já, ale všichni, kteří jsme tam do školy chodili, na pana učitele s vděčným srdcem pamatovat budeme. Naučil nás milovati Boha, vlast a bližního jako sebe samého, a i méně schopní tolik vědomosti nabyli, co každému k živobytí nevyhnutelně třeba.“ Nemôžem si pomôcť, jej opis učiteľa je mi veľmi blízky.

Pozn. celú poviedku si môžete prečítať na http://ld.johanesville.net/nemcova-08-pan-ucitel?page=1