
V Novej Dubnici, kde som vyrastal, boli byty vo vchodoch panelových domov zamknuté. Nebolo však ničím mimoriadnym, ak sme s "Čimom", "Utom" a ďalšími kamarátmi niekde niečo dôležité riešili, niektorá z našich mám nám po mladších súrodencoch poslala olovrant. Všetkým, nielen tomu svojmu. A polievať susedom kvety počas dovolenky, požičiavať si cukor či nože na krájanie kapusty, bolo čosi prirodzené.
Mám pocit, že dnes už nielen v mestách, ale často i na vidieku pribúdajú k zamknutým bránam i zamknuté srdcia. A z toho veru dobrý pocit nemám.
Napadlo vám niekedy napríklad zobrať práve upečený koláč a ponúknuť ním susedov?