
Ide o to, že občan si musí plniť povinnosti voči štátu a ak to opomenie (naschvál, náhodou, či dokonca o niektorých povinnostiach ani len netušil), štát si ho poriadne podá!
Na druhej strane si i štát musí plniť isté povinnosti voči občanovi. Časť z nich si - povedzme - plní. Splnenia iných sa však občan musí domáhať, často veľmi komplikovane. A ak má občan na niečo nárok a nevie o tom, má jednoducho smolu (nie štát, občan).
Pozn. občas mám pocit, že čím viac je občan odkázaný na pomoc štátu (na ktorú má nárok), tým ťažšie sa ku nej dostane.
Ja viem, som naivný, ale nemalo by to náhodou byť tak, že štát je tu pre občana (každého) a nie občan pre štát? Čo vy na to, páni politici?