„Kryptomeny nie sú peniaze!“ Tento názor je pomerne rozšírený najmä medzi bankármi. Naopak medzi technologickými odborníkmi sa skôr stretávam s predstavou, že sú to oveľa lepšie peniaze, než tie súčasné. Každý to vidí zo svojho uhla pohľadu. V čom vlastne spočíva ich hodnota v porovnaní so súčasnými peniazmi?
Čo sú vlastne peniaze
V princípe je to jednoduché – peniaze sú uchovávateľom hodnoty pre neskoršie použitie, prostriedkom výmeny, a predovšetkým zúčtovacou jednotkou. To znamená, že nimi meriame hodnotu ostatných tovarov a služieb. Nikdy v dejinách však neexistovali ideálne peniaze, ktoré by dobre plnili všetky tri funkcie naraz. Preto sa technológia peňazí vyvíjala. Kožušiny a šípy nahradilo zlato, neskôr zlaté mince, potom prišli papierové úpisy viazané na zlato.
V 19.storočí začali tieto papierové úpisy vydávať štáty, ktoré túto možnosť zneužívali pod tlakom vojnových výdavkov nato, aby vydali omnoho viac bankoviek, než vlastnili podkladu vo forme zlata. Nakoniec si ekonómovia uvedomili, že peniazmi môžu byť bankovky samy a všetky formy viazanosti na zlato sa zrušili. Štát získal schopnosť tvoriť peniaze z ničoho.
Výhodou zlata bola jeho fyzikálna stálosť a vzácnosť. Hodnota zlata bola aj užitková. Čo však s papierovými peniazmi, ako by mohli byť hodnotou sami o sebe? Stálosť a vzácnosť je daná technológiou - ochrannými prvkami a špeciálnym papierom. Užitková hodnota bankoviek je nulová. Zostáva len hodnota výmenná, ktorú ľudia peniazom pripisujú na základe skúsenosti a očakávania.
S rozvojom internetu prišli elektronické peniaze. Dnes už elektronické peniaze nie sú len nadstavbou hotovosti, sú peniazmi samotnými. Hotovosť je už sotva viac než trpený prívesok systému, ktorý je tu zotrvačnosťou. Peniaze už dnes vlastne nie sú ničím iným, než digitálnou účtovnou jednotkou, ktorú tvorí príslušná centrálna banka z ničoho podľa uváženia (lender of last resort).
Centrálne plánovanie a finančné krízy
Tento systém na prvý pohľad vyzerá byť tým najlepším, ktorý sme doteraz mali. Regulované digitálne peniaze dobre uchovávajú hodnotu, sú ľahko prenosné a ako účtovné jednotky sú mierov iných tovarov a služieb.
V tomto systéme však musí štát, v zastúpení národnou bankou, neustále kontrolovať vývoj ekonomiky a množstvo peňazí v obehu, tak aby sa zabezpečil mierny nárast cien. Ten motivuje spotrebiteľov radšej minúť peniaze hneď, alebo ich vložiť na väčší úrok do banky (pamätáte sa na väčší úrok?), než schovávať ich na povale. Ak ľudia ukladajú peniaze pod posteľ, pretože čakajú nárast hodnoty, ekonomika mrzne. Naopak riadená inflácia podporuje nielen rast ale aj žitie na dlh, ktoré sa stáva výhodnejším ako šetrenie.
Všetko stojí a padá na tom, či centrálne banky dokážu tvoriť a riadiť peniaze tak, aby celý systém dlhodobo fungoval.
Keďže neexistuje žiadna globálna „dlhová brzda“ v podobe reálnych (nerozmnožiteľných) peňazí, dlh podnecovaný infláciou sa neustále akumuluje, ukladá do finančných derivátov, a následne z času na čas vtrhne do reálnej ekonomiky. Od definitívneho opustenia viazanosti na zlato prichádza veľká finančná kríza v priemere každých desať rokov. (https://www.imf.org/external/pubs/ft/wp/2013/wp1328.pdf)
Verejnosť si finančné krízy spája s korupciou vo svete bánk. Ja som presvedčený, že nejde o morálny, ale o systémový problém. Je ním centrálne plánovanie a centrálna regulácia.
Centrálne plánovanie je úplne nevhodné pre chaotické systémy ako je ekonomika, v oblasti výroby sme ho už dávno opustili.
Centrálna regulácia je miestom, kde prirodzene vzniká korupcia a selektívna spravodlivosť. Vhodnejší je systém bŕzd a protiváh, deľba moci.
Aj pri vysokej morálnosti a dobrej vnútronej kontrole je tu stále problém. Finančný systém, rovnako ako celé hospodárstvo, sa v skutočnosti dlhodobo centrálne riadiť nedá. Je chaotický a potrebuje oveľa jemnejšie stabilizačné mechanizmy.
Tým stabilizačným mechanizmom môže byť internet. Presnejšie internet hodnôt. Pluralita štátnych mien, kryptomien a ďalších digitálnych aktív, previazaná len komunikačným protokolom (blockchain-to-blockchain). Ak chcete vedieť, čo je blockchain, odporúčam začať tu: https://blockchainslovakia.sk/blockchain-ako-technologia-pravdy/
Kryptomeny a internet hodnôt
Súčasťou budú banky, poisťovne, zmenárne, tvorcovia peňazí a digitálneho majetku a nakoniec samotní používatelia, ktorí určia relatívnu hodnotu digitálnych aktív na voľnom trhu. Mierou hodnoty môže byť pre Vás čokoľvek si vyberiete. Prostriedkom výmeny môže byť čokoľvek iné – nie je problém platby denominovať v EUR a v okamihu platenia vybrať akýkoľvek digitálny majetok v danej hodnote.
Môžete zaplatiť za večeru v reštaurácii hoci aj obchodovateľným digitálnym mačiatkom (https://opensea.io/assets/cryptokitties). Reštaurácia prijme platbu v takej forme, ako bude potrebovať, a jej pokladnica jednoducho vypočíta a navrhne pre Vás najlacnešiu trasu prevodu v internete hodnôt.
Odhliadnuc od digitálnych mačiatok, podstatou systému je stabilita siete zabezpečená nespočetnými spätnými väzbami. Každý môže vytvoriť a vydať vlastné peniaze – ich relatívnu hodnotu im prisúdi svetová verejnosť.
Na držanie peňazí v digitálnej forme a prevod kamkoľvek na svete rádovo v sekundách nebude potrebná banka ani „karta“. Kryptomeny môžete držať v počítači, na mobile, na papieri, alebo hoci aj v QR kóde opečiatkovanom na ruke. Na hudobnom festivale parádna možnosť ako limitovať vopred spotrebu a nestratiť platobnú kartu alebo mobil. Aj štát dokáže svoju vlastnú menu vydať v kryptografickej podobe.
Koniec "poštových peňazí"
Do rozvoja internetu po roku 2000 bolo bankovníctvo biznisom postaveným na pedantnosti, dôveryhodnosti a možnosti štátnych orgánov dozerať na účtovníctvo bánk. Papierové potvrdenia o prevzatí a výdaji hotovosti sa posielali na ústredie banky. Medzinárodný platobný styk stál na princípe veľkých korešpondenčných bánk, ktoré boli „poštovými uzlami“ pri zasielaní peňazí.
Tento systém riadenia transakcií tu je v elektronickej forme stále. Načo? Technológia výmeny informácií a kryptografie je v tak pokročilej forme, že nemá už ziaden zmysel, aby sme trpeli „poštovú“ formu peňazí. Nehovoriac o programovateľnosti kryptomien cez smart kontrakty, a ďalších možnostiach, ktoré nás ako spoločnosť posunú výrazne dopredu.
Vojdime konečne s kryptomenami do 21.storočia, v ktorom sa začína digitálna civilizácia.
--------
Upozornenie
Autor je zakladateľom spoločnosti Fumbi Network, ktorá sa zaoberá riešeniami pre strategické investovanie do kryptomien.
