"A Hospodin Boh učinil Adamovi a jeho žene obleky z kože a zaodel ich".
Slová , ktoré vyjadrujú starostlivisť Božiu o človeka i po jeho páde.
Prečo človek nepotreboval žiaden odev? Telo prvých ľudí bolo jemnohmotné./"z prachu si bol vzatý"/
Až po páde /hriechu/ človeka nastalo zhmotnenie. Človek chcel dobrovoľne okúsiť aj "druhú stranu vecí" chcel ochutnať aj to, čo mal výslovne zakázané. Boh si povedal: Keď to chceš , tak ti to umožním. V plnej miere mu umožnil vychutnať si všetky úskalia, starosti, bolesti od ktorých ho Boh chcel uchrániť.
Hmotné telo potrebovalo stravu, ošatenie, nový /hmotný/ spôsob rozmnožovať sa.
"V pote trári budeš jesť chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, lebo z nej si bol vzatý, pretože si prach a do prachu sa vrátiš".
"Žene riekol: Veľmi rozmnožím ťažoby v tvojom tehotenstve, v bolestiach budeš rodiť deti a budeš túžiť za svojím mužom, ale on bude vládnuť nad tebou."
Boh neponecháva človeka osamoteného na nebezpečnej ceste, na ktorej sa ocitol vlastným pričinením.
Zvlášť je tu zdôraznené to, že sa Boh snaží usmerňovať kroky človeka po celý život.
