V článku "Lipšicova rozpoltená osobnosť" sa pani Pietruchová pohoršovala nad tým, ako je možné, že pán poslanec Lipšic presadzuje rôzne vekové hranice k rôznym právnym spôsobilostiam/zodpovednostiam. Ak by pani autorka aspoň trocha viac čítala a menej kecala (a písala o veciach, ktorým nerozumie), snáď by dokázala rozlíšiť rozdiel medzi deliktuálnou zodpovednosťou a spôsobilosťou k právnym úkonom.
Právna zodpovednosť je zvláštna forma právneho vzťahu, v ktorom dochádza na základe porušenia právnej povinnosti (trestného činu, priestupku atď.) k vzniku novej právnej povinnosti sankčnej povahy (trest). Sem patria prvý bod z článku pani Pietruchovej:
Veková hranica trestnej zodpovednosti za násilné trestné činy má byť podľa Lipšica 12 rokov
Druhý bod "Veková hranica pre beztrestnosť sexuálneho styku je v trestnom zákone stanovená na 15 rokov" nie je príkladom trestno-právne zodpovednosti, ale ide o právnu normu, ktorá má chrániť mladistvých pred sexuálnym zneužitím. Účelom tejto normy nie je explicitné dovolenie pohlavného styku, je zákazom pre osoby staršie ako 15 rokov mať ho s mladistvými. Z hľadiska danej normy nie sú postihovaní mladiství, ale práve osoby trestno-právne zodpovedné, ktoré mladistvých zneužili. V žiadnom prípade nie je účel danej normy myslený ako stanovenie vekovej hranici sexuálnej zodpovednosti (tá je skôr len jej dôsledkom). Treba poznamenať, že termín "beztrestnosť sexuálneho styku" trestný zákon nepozná a je výmyslom pani Pietruchovej na základe zlej interpretácie oného zákona.
V treťom bode "Veková hranica pre vykonanie UPT na žiadosť ženy bez súhlasu zákonného zástupcu má byť podľa Lipšica 18 rokov" ide o dosiahnutie spôsobilosti k právnym úkonom, na základe dovŕšenia určitého veku. Tri ÚPLNE ROZLIČNÉ VECI.
Dieťa vo veku 12 rokov dokáže, ak je psychicky zdravé, bez problémov rozoznať, že krádež je zlá. Preto sa deliktuálna spôsobilosť mladistvých nevzťahuje napr. na ekonomické trestné činy, kde je domnienka, že nedospelec v tejto oblasti "zlo" nedokáže rozoznať. Keďže rozhodnutie na umelé prerušenie tehotenstva je oveľa náročnejšie ako kradnúť alebo mať sex, je opodstatnené diskutovať o tom, v akom veku dosahujú ľudia takú psychickú vyspelosť, aby boli schopní o tom rozhodovať. Samozrejme, je otázkou na diskusiu, či je správnejšia 16-tka alebo až 18-tka, v každom prípade to ale nemá toľko spoločného s trestno-právnou zodpovednosťou a s vekovou hranicou pre ochranu pred sexuálnym zneužitím, akoby si pani Pietruchová myslela. Osobne sa momentálne neprikláňam k žiadnemu číslu a nie je to ani cieľom tohto článku.
Pani Pietruchová nielenže preukázala hrubú juristickú negramotnosť, neúspešne sa zahrala na psychiatričku, no trpí paranoidnými predstavami:
Keďže násilné trestné činy páchajú spravidla chlapci a na interrupcie chodia výlučne iba dievčatá, z Lišicovho prístupu vyplýva, že takmer 18 ročné dievča nepovažuje za schopné robiť kvalifikované rozhodnutia a niesť zodpovednosť za svoje činy, kým u mužského pohlavia predpokladá túto schopnosť už od veku 12 rokov. Takýto prístup je nielen sexistický, ale aj diskriminačný (podľa zákona tzv. nepriama diskriminácia).
Hoci násilné trestné činy páchajú podľa pani Pietruchovej spravidla chlapci, "nikto nebráni dievčatám páchať ich tiež", z právneho hľadiska je štatistika o páchaní trestnej činnosti podľa pohlavia irelevantná. Okrem toho, neviem, odkiaľ má pani Pietruchová takúto informáciu, snáď ju vie niečím podložiť. Tzv. nepriamou diskrimináciou je skôr nemožnosť otca vyjadriť sa k životu svojho budúceho dieťaťa. Ako som už ukázal vekové hranice psychickej spôsobilosťi k rôznym právnym i protiprávnym úkonom sú rôzne. Paranoidné je vidieť na každom kroku "sexizmus" a diskrimináciu. Starý patriarchálny Lipšic diskriminuje, kde sa dá.
"Lipšic považuje voličov a voličky za blbých a myslí si, že si to nevšimnú." Pani Pietruchová týmto výrokom opät potvrdila svoju všestrannosť a ukázala sa ako schopná telepatka. Aké to má Slovensko štastie, že pani Pietruchová blbá nie je, a všimla si to. Žiaľ, všimla si niečo, čo tam nebolo.
A ešte jedna malá psychologická odbočka na záver, ktorá dokumentuje, kto to vlastne trpí rozpoltením osobnosti:
"Neviem, čo vedie bývalého ministra spravodlivosti k takýmto rozporuplným návrhom. Podľa mňa môžu existovať nasledujúce dôvody:"
Na jednej strane pani Pietruchová nevie, aké úmysly má ex-minister spravidlivosti, ale v zápätí si druhá časť jej osobnosti spomenie a príde hneď na tri.
