Už na konci minulého roku sa objavila správa, že Carlos Santana príde v rámci svojho turné aj do Bratislavy. Spýtal som sa otca, veľkého fanúšika tohto gitarového mága, či by mal záujem ísť. Ten sa rozhodol, že pozisťuje záujem o lístky medzi svojim známymi a hromadne ich zakúpi. Tak sme sa nazbierali 6 a v ten deň na konci školského roka (jupííí) sme spolu cestovali z HE do BA, aby sme sa dostali na koncert.
Cesta prebiehala dobre, počasie bolo fajn a vo väčšom aute, v ktorom sme sa viezli (alebo v menšom minibuse, ako to nazval môj otec), panovala dobrá nálada. Ikeď sedieť takmer 7 hodín v aute nie je bohviečo, ale počúvať diskusiu právnika, podnikateľa a primára bolo zaujímavé. Témy sa striedali, od hudby po politiku. Našťastie bola celá posádka antifickovská, takže nedošlo k stretu názorov......keď sme pri Fickovi, sľúbil že do roku 2010 bude hotová dialnica Bratislava - Košice....fakt by bodla, ale chlapče zobuď sa, veď tie hovadiny, čo zo seba dokážeš vypustiť.... Hanbím sa za tých 40 percent môjho národa, ktoré majú ako obľubenú bytovú rastlinu ficus zvnútračervený....
Naspäť k pôvodnej téme- cesta do Bratislavy prešla celkom dobre, hoci sme raz museli ísť obchádzkou, pretože istý úsek cesty bol zablokovaný. Už okolo šiestej sa začali zbierať mračná, ale nevyzeralo to tak zle. Okolo 7:00 večer sme dorazili ku štadiónu Interu, kde sa mal koncert konať. Moje dojmy z Interu boli strašné, štadión je polorozpadnutý a vôbec sa zhrozeniu Bieleho Vlada nečudujem. Toto má byť národný futbalový štadión? Geez! Ani som tam radšej nešiel na záchod....jednoducho som sa tej búdy bál.
Usadili sme sa na svoje miesta a čakali sme na začiatok koncertu. Na oblohe už bola riadna mrákava a otec džedájsky poznamenal niečo v zmysle: ,,I have a bad feeling about this."
8:00- oficiálny čas začatia koncertu
8:15- na pódiu sú už rozmiestnené a poodkrývané nástroje, gig sa hádam za chvíľu začne
8:30- tma všade okolo.....kropí....??!!!
8:50- nejaký ujco pribehne na pódium a pozakrýva nástroje
9:00- nekropí, ale aj tak nevieme, čo bude ďalej
9:15- prvé blýskanie v dialke
a o 9:30 začala svetelná show. Takú silnú búrku som v živote nevidel a určite si ju budem dosť dlho pamätať. Hromy blesky, lejak, silný vietor. Asi 150 ľudí sa natlačilo pod nejaký prístrešok pred vchodom na tribúnu a čakali sme, kým búrka prestane. Pred nami bolo pár stromov a tie sa dosť ohýbali (mať tam zaparkované auto- nechcel by som....). Asi trištvrte hodiny sme tam stáli, keď bolo úplne jasné, že z toho nič nebude. Ľudia sa už začali rozchádzať, tak sme nasadli do auta aj my a vyrazili smerom späť na východ.
Z toho, že koncert nevyšiel, som bol dosť sklamaný. Šanca počuť naživo tak skvelého gitaristu, ako je Carlos Santana, sa veľmi často nenaskytne a tak som prišiel o dobrý hudobný zážitok. Aspoň som si pred búrkou stihol kúpiť tričko. Santana sa síce do Bratislavy v nedeľu vrátil koncert odohrať, to som však už bol doma a zas cestovať z Humenného do Bratislavy po slovenských cestách sa mi už nechcelo. Po Stingovi pred dvoma rokmi to mohol byť druhý veľký muzikant, ktoré som mohol naživo okúsiť. Keď pôjdem na ďalší rok v lete na mojích no.1 miláčikov U2, pevne verím, že sa už nič podobné nezopakuje.
