Nie je to tak dávno, čo slovenský mediálny priestor žil z paniky zo 'superkonzervatívnych' (rozumej 'veriacich') ministrov Matovičovej vlády, najmä M. Krajčího a E. Hegera. Éterom sa šírili videá - prevažne spred niekoľkých rokov - o Krajčího 'fyzickom vytržení' a Hegerovej 'ceste s Duchom Svätým', citovala sa Ústava SR, v titulkoch článkov a komentárov sa objavovali pojmy ako 'teokracia' či 'španielska inkvizícia'. Z tohto obdobia pochádza aj myšlienka tohto textu, hoci text samotný si ešte chvíľu musel počkať.
Názory konzervatívnych ministrov, ba dokonca samotné ich členstvo vo vláde sú vraj ohrozením plurality a sekulárnosti štátu. A v podobe trestného stíhania liberálneho teológa a publicistu M. Havrana za komentár 'Pošlite Kuffu do Cirkusu'(1) tu už vraj máme aj prvú lastovičku. Umocnenú tým, že v trestnom konaní dostal priestor na vyjadrenie aj predseda Konferencie biskupov Slovenska. Jeden môj známy si v tomto kontexte verejne položil veľmi dobrú otázku: "Nedalo by sa zaviesť také pravidlo, že svoje náboženské presvedčenie vyznávaj v chráme na to určenom a vynechaj ho z verejného života?" Tipol by som si, že tým hovoril z duše mnohým. V ústave máme predsa jasne napísané, že SR sa "neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo".
Nuž, dalo. Dokonca tu také pravidlo donedávna platilo. Hovorilo sa mu 'vedecký ateizmus' a režimu, ktorý ho zaviedol, zasa komunizmus. Rozdiel medzi sekulárnou demokraciou a komunizmom je (aj v tomto bode) síce absolútne zásadný, no často prehliadaný. Populárna dezinterpretácia spomínanej časti našej ústavy totiž hovorí, že v sekulárnej demokracii 'niet miesta pre náboženstvo.' Teda mimo kostolov alebo mešít. A to je omyl. Pre lepšie pochopenie prvého článku našej ústavy si možno jednoducho medzi slová "nijakú" a "ideológiu" primyslieť slovíčko "konkrétnu". To je totiž skutočný význam tohto článku i sekulárnej demokracie. Že všetky náboženstvá a (s demokraciou kompatibilné) ideológie sú si rovné. Nie, že nie sú vítané. Ideologické smerovanie krajiny je v tomto systéme v rukách jej občanov. Nie 'strany a vlády' ako kedysi. Tí, ktorí na základe (neskrývaného) náboženského presvedčenia predstaviteľov štátnej moci hovoria o teokracii či inkvizícii teda buď nerozumejú pojmu sekulárna demokracia, alebo účelovo strašia a zavádzajú. Mimochodom, čo je lepším dôkazom sekulárnosti a ideologickej neutrality SR než to, že v jednej vláde vedľa seba sedia konzervatívni kresťania ako Krajčí či Heger, materialistickí technokrati ako R. Sulík či progresivisti ako B. Gröhling?
A ako je to teda s tým Havranom? Nuž, rozpovedzme si príbeh. V roku 2016 vstúpil Most-Híd do tretej Ficovej vlády. Vraj aby vybudoval 'hrádzu proti extrémizmu'. V oných voľbách sa totiž po prvýkrát do parlamentu dostala aj extrémistická ĽSNS. A aby slová rytiera juhu a po novom aj demokracie Bélu Bugára nevyzneli ako prázdna výhovorka, 'mosťácka' ministerka spravodlivosti L. Žitňanská na žiadosť koalície a s podporou progresívnych kruhov pripravila tzv. protiextrémistickú novelu. Je celkom možné, že niektorí predstavitelia týchto kruhov by boli najradšej priamo v znení novely uviedli aj menný zoznam ľudí, ktorých prejavy by mala postihovať. Dovolím si zašpekulovať, že tento zoznam by sa zrejme začínal dvoma Mariánmi: Kotlebom a Kuffom. Ibaže takto sa zákony nepíšu. Novela za potlesku progresívcov prešla. Pochopiteľne bez menného zoznamu, zato so širokou podporou. A platí dodnes. A pre všetkých.
Tretia Ficova vláda všetky konania v trestných činoch extrémizmu presunula na Špecializovaný trestný súd, na NAKA zriadila Národnú jednotku boja proti terorizmu a extrémizmu, zriadila osobitný znalecký odbor. A obmedzila slobodu slova. Výmenou za ochranu pred prejavmi hlúposti. Do svetla reflektorov a do trestných spisov sa totiž - zjednodušene povedané - okrem otvorene nenávistných prejavov a používania symbolov nacizmu a iných totalitných ideológií (v tomto bode požívajú u nás symboly komunizmu z nepochopiteľných príčin akúsi 'nepísanú výnimku') dostali aj prejavy, ktoré šíria predsudky, negatívne paušalizujú či sú otvorene urážlivé voči celej skupine populácie na základe jej rasy, náboženstva a pod. Skrátene prejavy hlúposti. Mimochodom, napríklad tzv. 'Kotlebove šeky' boli postihnuteľné aj podľa starého znenia zákona; Žitňanskej novela predmetné paragrafy (§421 a §422 Trestného zákona) upravila len kozmeticky a trestné sadzby v nich nemenila vôbec.(2)
V súlade s Einsteinovou myšlienkou si myslím, že hlúposť by nemala byť kriminalizovaná. Malo by byť na rozhodnutí každého jednotlivca, či a nakoľko si právo na hlúposť uplatní. Zákon proste nemôže postihovať každé neželané konanie a správanie. Rovnako predsa neposielame ľudí do basy za dlhodobú nezamestnanosť či manželskú neveru. Aj keď si jedno ani druhé (takmer) nikto neželá. Parafrázujúc kultovú francúzsku komédiu 'Drž hubu!', "väzenia sú pre zločincov, nie pre hlupákov. Mohli by sa stavať aj väzenia pre hlupákov, no predstavte si, aké by tie budovy museli byť veľké." Ale späť k príbehu.
Z hľadiska činnosti polície mali azda viac než nové paragrafové znenia (ktoré sa vlastne až tak veľmi nezmenili) význam spomínané organizačné zmeny a celková nálada v koalícii a spoločnosti. Tie totiž vytvorili tlak, aby polícia pri takýchto prejavoch proste konala. Veď na konci o vine či nevine aj tak rozhodnú súdy, nie polícia. Áno hádate správne, presne na tento zákon sa odvoláva aj vyšetrovanie M. Havrana. Za zmienku azda stojí aj to, že trestné oznámenie naňho nepodal M. Kuffa, ale advokát Ján Čarnogurský mladší. Toho Kuffa dokonca verejne vyzval na jeho stiahnutie. Neúspešne. A tak NAKA vyšetruje. K textu M. Havrana si vyžiadala 2 posudky. Jeden od istého historika, druhý od arcibiskupa Zvolenského. Prečo práve títo dvaja, je otázka na vyšetrovateľa. Je však logické, že ak Čarnogurský Havrana obviňuje z hanobenia katolíkov a katolíckej Cirkvi, priestor na vyjadrenie dostane aj jej zástupca. Kto iný je kvalifikovanejší posúdiť, či veci, ktoré Havran o katolíkoch tvrdí, sú pravdivé? A či vychádzajú z katolíckej teológie? Havran totiž v texte hovorí aj o "autentickom katolicizme" alebo posudzuje, čo je a čo nie je kresťanské. Akú váhu vyšetrovateľ týmto posudkom prisúdi, je samozrejme na ňom.
Havran sa svoje právo na hlúposť rozhodol využiť. Jeho text je duchaprázdny a urážlivý. Nič viac a nič menej. Triedi ľudí na lepších a horších podľa subjektívnych kritérií autora. K tomuto záveru dospela aj Tlačovo-digitálna rada.(3) Aj vďaka verejnému tlaku Havranových ideologických spojencov sa však dnes takýmito prejavmi aktívne zaoberá NAKA. Nie je za tým teokracia ani inkvizícia. Ale novela exministerky Žitňanskej, ktorou sa chcel Bugár vyviniť zo spolupráce so Smer-om. A ktorej časť spoločnosti v čase schvaľovania nadšene tlieskala v tichej nádeji, že bude bičom na prejavy, ktoré jej nie sú po chuti. Ibaže zákon platí pre všetkých. Aj pre jeho podporovateľov. Tento paradoxný výsledok obmedzenia slobody prejavu v mene nedomysleného a politicky účelového 'boja proti extrémizmu' výstižne predpovedajú slová P. Kosorína: "Slobodu môžeme vymeniť za čokoľvek, no nikdy to nebude dobrý obchod."
Pamflet Michala Havrana ani viera ministra Krajčího nie sú ohrozením demokracie, ľudských práv ani sekularity. Teda pokiaľ minister svoje náboženské posolstvá nevysiela do sveta vládnymi kanálmi a nekáže na vládnych tlačovkách. A to sa nedeje. Nie sú ani v rozpore s ústavou. V rozpore s ústavou by naopak bolo, keby bol výkon verejnej funkcie podmienený vyhovujúcim 'ideologickým profilom'. Napríklad kresťanstvom. Alebo ateizmom. Tak, ako do roku 1989. Ale ani to sa (už) - Bohu vďaka - nedeje. Slovenská republika sa totiž neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo.
(1) https://komentare.sme.sk/c/20858569/poslite-kuffu-do-cirkusu.html
