Bol raz jeden dokument v televízii, kde spanilá deva niekde v Británii ukazovala v nejakej polorozpadnutej drevenici nejaký polorozpadnutý štokerlík, a povedala: „...a na tomto štokerláku sedel v tom a tom storočí ten a ten kráľ, keď tadeto prechádzal...“ A návštevníci tieto slová odmenili úprimným „...wauuuuu...“ Neviem či to bola pravda, alebo ich deva valila, ale bolo jasné, že história, obzvlášť ak je pravdivá a zaujímavá, vie vzbudiť záujem a pritiahnuť turistov.
Na Slovensku máme z čias dávno minulých niečo, čo je celoeurópskou raritou. Je to stavba, ktorá hrdo smie konkurovať Čínskemu múru, Hadriánovmu valu a podobným stavbám. My tú našu stavbu nazývame Val obrov (alebo Spečený val alebo Čertov val a pod.). Jedná sa o sústavu obranných valov, ktoré vedú od severu na juh, údajne začínali pri Žiline, určite ale viedli popod Sitno a okolo Tesárskych Mlynian, a na našom území končili pri Dunaji.
Tieto valy, zrejme v počte troch, mali šírku 10 až 15 metrov, výšku 6 metrov, dĺžku 80 až 120 km, a to je asi tak všetko, čo o nich vieme. Podrobnejší archeologický prieskum sa na nich robil v osemdesiatych rokoch minulého tisícročia, a od tých čias ani prd. Je to logické – pokiaľ na valoch nerečnili štúrovci, pokiaľ valy neboli stavané valaškami a spevňované bryndzou, tak sa na jeho výskum peniaze sotva nájdu. A o čo menej o nich vieme, o to viac sa na webe objavujú príspevky všakovakých tmárov, ktorí tvrdia, že okrem Ježiša, ktorý bol Slovák, a Alexandra Macedónskeho, ktorý bol Slovák, je aj Val obrov práca Slovákov. Nuž..., národ, ktorý v druhom tisícročí po Kristovi nevie za toho boha postaviť diaľnicu, sotva by postavil obranné valy.
Navyše, Val obrov nemohli stavať starí Slováci, ale niekto rádovo inteligentnejší, kto vedel, že z východu neprichádza mier a dobro, ale smrť a utrpenie. Aj tí stavitelia valu, na rozdiel od sprostého blahu vedeli, že od východu chodia „...poslové noci, která do zad bodá dýku...“, a preto tieto valy vznikli.
Ešte pred pár storočiami boli tieto valy pomerne dobre viditeľné, dnes je možné vidieť už iba ich fragmenty. Keď som nad obcou Pečenice videl kamennú časť valu, musím potvrdiť, že aj dnes má tento val v základe viac ako 10 metrov a výšku 3 metre. O pár sto metrov ďalej sa nachádza hlinená časť valu, ktorá je v základni široká 6 až 8 metrov a na výšku do dvoch metrov, takže mohutnosť valov je pomaly preč. Ale ruku na srdce – čo tu po nás Slovákoch ostane po dvoch tisícročiach?
O to väčšou škodou je, že sa na výskum a prípadnú rekonštrukciu aspoň časti tejto stavby nenájdu peniaze. Nuž ale, toto moc neprekvapuje. Pred pár rokmi sa na hradnom vrchu v Bratislave objavili stopy legendárneho mesta Carnuntum z prvého storočia pred Kristom. Ako skončili? Smerák Pellegrini ich urýchlene zalial do betónu a nenávratne zničil, lebo garáže majú predsa prednosť pred nejakou históriou, navyše zjavne nie slovenskou, ale germánsko – keltskou. A na druhej strane – také garáže sú fajn vec, aspoň ctená riť váženého smeráka sa neunaví zbytočnou chôdzou.
Alebo nález niečoho, čo evokovalo stopy žilinského hradu. Nález zmizol za tmavej noci vďaka bagrom, nahnaným na miesto žilinským národným ožranom, lebo stavba obchodného centra predsa musí mať prednosť. Preto si nerobme ilúzie, že niekomu, aktuálne sa hrajúcemu na politika, záleží na minulosti, obzvlášť ak tá nie je úzko spätá s vrešťaním trávnic a grcaním po borovičke. A preto, hoc Valy obrov môžu byť úžasným pripomenutím histórie, ktorá sa odvíjala na našom území, asi ich čaká smutný koniec.
O to viac ma prekvapili mapy.cz, ktoré zverejnili reťazenie sa Valu obrov aspoň na časti nášho územia. Asi 12 km úsek od Pečeníc po Súdovce dokladuje výskyt tohto valu, a keďže viem, že val je pomerne dobre viditeľný aj v oblasti Jabloňoviec, verím že sa táto historická stavba bude na mape dopĺňať a spresňovať. Mňa osobne potešilo, že val je pri satelitnom pohľade vidieť aj na miestach, kde ho už voľným okom sotva vidieť, a jeho stopy je teda možné dopátrať aj cez mapu.
Preto... – ak už fotky valu zverejňujú aspoň turisti a nadšenci, keďže táto krajina sa na túto historickú pamiatku vykašľala, osobne neviem komu z mapy.cz poďakovať, ale týmto tak činím a pri objavovaní ďalších úsekov tejto stavby držím palce.
P.S. – netušíme, kde Marcus Valerius Maximianus porazil germánov, keďže nápis na trenčianskej skale hovorí iba o tom, že Rimania v Laugariciu prezimovali. Netušíme, kde Markus Antonius porazil germánov v bitke známej ako „zázračný dážď“, či to bolo v okolí Hronského Beňadika, kde začal cisár písať svoje pamäte, alebo hlbšie v Štiavnických vrchoch. My netušíme mnoho z histórie, ktorá sa diala na našom území. Veď my sme poriadne ani len nezmapovali turecké výboje na našom území (s výnimkou Horvátha a Kopčana, ktorých kniha vyšla ešte v roku 1971), a keď sa spýtate niekoho na bitku pri Budatíne, 95% žilinčanov ani nebude vedieť, o čo ide, hoc sa tam obšmietali štúrovci. Smutná sme to my krajina.
