...vyhlásil v októbri 2006 Róbertko, čím svetu oznámil pokus o korupciu. Uvedený výrok ponúka tri možnosti - pokus korupcie sa stal a Róbertko oznámil všetko na polícii (možnosť A). Možnosť B - pokus korupcie sa stal, a Róbertko to na polícii neoznámil. Možnosť C - pokus korupcie sa nestal.
Možnosť A - oznámenie na polícii je jediné riešenie, ktoré by urobil čestný človek. Vieme, že u Róbertka sa tak nestalo. Možnosť B znamená, že Róbertko sa stal svedkom trestného činu, a tento nenahlásil. Možnosť C znamená, že Róbertko klame. Vzhľadom na výsledok v prípade možností A, B i C je teda jasné, že Róbertko je alebo zločinec, alebo klamár, vďaka čomu ho ja osobne považujem za gaunera.
Tento gauner v januári 2009 zaútočil na kandidátku na prezidenta I.R. slovami : „...ona nemôže povedať, že má čistý štít. Nemá čistý štít. Profitovala a participovala na korupcii poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. A budem to tvrdiť stále dookola. A budeme sa jej to pýtať, a budeme sa jej to pýtať aj inou formou...". Gauner má tú drzosť rozprávať o čistom štíte. A nielen o ňom. Gauner údajne vyštudoval právo. Už sme si zvykli, že niečo ako prezumpcia neviny mu nič nehovorí. Avšak v tomto prípade vinu okomentoval slovami : „...záver vyšetrovania myslím bol taký - že kupovaní boli poslanci, len neboli dôkazy, ako to bolo robené...". Takže teda neboli dôkazy... Neboli, ale gaunerovi stačilo i toto málo na sprostý útok. Ten útok by mal logiku, keby sme vedeli, ktorí poslanci, kedy, ako, od koho a koľko dostali. Toto nevieme. A dôkazy neboli. Keby si aspoň kandidátka na prezidenta I.R. za „zverstvá", ktoré napáchala, dala sama sebe amnestiu. Ale ani to sa nestalo - tú amnestiu si dal niekto iný - kumpán gaunera, čím sa gauner stáva gaunerom na druhú a za každý výrok o čistom štíte by mal dostať po tej svojej neokrôchanej papuli. Žiaľ, ešte nedostal. A preto breše. Hoc nevie ani on, ani my, od koho a koľko že to dostali tí poslanci v minulom období . Samozrejme nevieme toho viac - ani to, za koľko že to „kúpil" gauner ten bratislavský byt postavený sponzorskou firmou..., ani to, koľko že to dali (či ponúkli) gaunerovi tí neznámi v prípade Transpetrolu (tí, ktorých gauner nenahlásil).
Ale nechajme teraz gaunera na chvíľu na pokoji a pozrime sa na toho, koho gauner protežuje. Človeka, ktorý bol vrcholným predstaviteľom politického hnutia, ktoré izolovalo našu krajinu a spôsobilo ohromný morálny úpadok. Človeka, ktorý spolu s iným gaunerom (tým bezkrkým z elektry) nesie politickú zodpovednosť za sledovanie občanov krajiny, za únos občana tejto krajiny, za vraždu občana tejto krajiny. Človeka, ktorý je priamo zodpovedný za zmarené referendum, za protiústavné zbavenie poslanca jeho mandátu. Ako nazvať takéhoto človeka?
Na základe toho, čo Gašpar Ivanovič svojím pôsobením v politike dokázal, ho môžem ja osobne považovať iba a výlučne za nechutný humus. Svojim odborným pôsobením čoby právnik sa znemožnil takým spôsobom, že už len jeden právnik padol ešte hlbšie (...keď benzín, tak super, keď kxxxt, tak ?uper). Je však ešte jedna oblasť, v ktorej je ho možné hodnotiť - a to formou porovnávania s jeho náprotivkom, napr. českým prezidentom. Čo z tohto porovnania vzišlo? Oficiálne cesty, pracovné cesty, prijatia, medzinárodná akceptácia, aktivizácia vo vnútroštátnej politike - to sú všetko veci, kde Gašpar Ivanovič totálne zlyháva. Jeho cesty sú zo 60% k našim priamym susedom a na Balkán, 80% vrátane Pobaltia. Ak už ide niekam von, tak alebo pozrieť šport, alebo naše vojenské jednotky. Medzinárodne je asi tak akceptovaný ako Tomanovej Dunčo. A tak zatiaľ čo on dekoruje Nursultana Nazarbajeva, Klaus hostí Angelu Merkel či amerických senátorov. Kým Klaus sa baví s Woody Allenom, Billom Gatesom či večeria u anglickej kráľovnej, Gašpar Ivanovič oslavuje Deň kapusty. Kým Klaus sa zúčastňuje klimatického fóra alebo ekonomického fóra, príp. chodí po svete uvádzať svoje nové knihy, Gašpar Ivanovič trénuje dúchanie do fujary kmitaním prstov v rozkroku. Nie nadarmo chodí Klaus na Slovensko tak rád - dobre mu padne stáť vedľa tej nič neznamenajúcej nuly, ktorá mu vždy pozdvihne sebavedomie.
Gašpar Ivanovič je ukážkou slovenskej malosti, prízemnosti a nekonečnej servilnosti. Za to, aby naďalej mohol pokračovať v štátnej dovolenke platenej z našich daní, je evidentne ochotný zabodnúť hlavu do rekta komukoľvek, kto mu to umožní. A to, že teraz je to rektum gaunera, neprekvapuje.
V ostatných dňoch sa ale útokov na kandidátku na prezidenta I.R. objavilo viac. Neprekvapí, že medzi útočníkmi bola i jedna pani Zuzanka. Tá pani Zuzanka, ktorá išla do slovenského parlamentu ako pravičiarka, aby za doposiaľ nevyjasnených okolností (a narýchlo pozmenených hodnôt) narýchlo opustila pravicu a stala sa liberálkou, a aby sa následne ako liberálka scukla s boľševikom. Liberálka, ktorá evidentne nemá problém zradiť kohokoľvek, podraziť kohokoľvek či scuknúť sa s kýmkoľvek - zjavne v mene „vyššieho" princípu. Ale ani ona nebola posledná.
Ostatný útok viedol krčmársky manekýn, ktorý ani len nedokáže prevziať zodpovednosť za vlastného šoféra. Čím to, že toľko útokov? Vari len čvarga nemá obavy? Zdá sa, že má. A zdá sa, že obavy sa budú stupňovať. A s nimi i agresivita útokov, ich početnosť, ich razancia. Výzvy parlamentného krikľúňa, aby opoziční poslanci vrátili mandáty, je toho príkladom. Ono to platí stále - keď je čvarga v ohrození, breše stále viac. Jej výhodou je, že je pri moci. Jej výhodou je, že vykazuje väčšinu. Až teraz sa začal boj o prezidenta. A hoc vieme, kto tu vládne, až na výsledku volieb uvidíme, kto tu žije. Či slušní ľudia, alebo tí druhí.
...zvláštne - čoraz častejšie sa mi vynárajú v mysli pesničky Karla Kryla. Prečo asi?
Král klečí před Satanem Na žezlo se těší
A lůza pod platanem Radu Moudrých věší
a zástup kacířů se raduje a jásá
že prvním z rytířů je veličenstvo Kat
