Ciele môžu byť strategické, taktické a operatívne, vznešené i podlé, dôležité i nepodstatné... Na naplnenie cieľov je nutné stanoviť priority, plány, míľniky, vytvoriť podmienky, pripraviť si podporné prostriedky, zdroje... Čím náročnejší cieľ, tým náročnejšia príprava. Od roku 2006 máme novú vládu. Jej predstavitelia ešte pred voľbami niekoľkokrát spochybnili euro a snahy o jeho prijatie. Odznievali dokonca narážky, že žiadne prijatie nebude, ak to bude pre občanov nevýhodné (žiadne detaily, nič konkrétnejšie, len všeobecné vyjadrenia...). Nová vláda ešte v roku 2006 zverejnila Programové vyhlásenie, a i to bolo spracované čo sa týka eura v intenciách predvolebnej rétoriky. V celom dokumente je len všeobecné deklarovanie, že sa vláda pokúsi plniť kritériá pre prijatie a že spracuje štúdiu dopadov zavedenia eura. Len frázy pripomínajúce skôr útrpné prevzatie nepríjemného záväzku nepríjemnej predchádzajúcej vlády.
Zdá sa, že po pár mesiacoch vládnutia niektorému z poradcov vlády svitlo, že euro by mohlo byť hlavným politickým tromfom (veď v EU sem už boli, v NATO tiež, celá koaličná partia bola mimo európskych štruktúr...), a tak sa z jeho zavedenia razom stal ten najdôležitejší cieľ. Výroky ako "...urobíme všetko pre..., Euro musí byť úspechom každého jedného človeka na Slovensku..., " o tom nasvedčovali rovnako ako početnosť tlačoviek na túto tému (tá početnosť tlačoviek marketingovo dokonca dobehla „honosníkový amok" - Poz. 1). Čo je ale najpodstatnejšie, prijatie eura sa stalo cieľom. Osobne som toho názoru, že cieľom (a v tomto prípade strategickým) by malo byť dobehnutie úrovne vyspelých krajín, a euro je len jeden z prostriedkov, ako takýto cieľ naplniť (dôležitý prostriedok, ale pritom zďaleka nie najpodstatnejší). Veď ak nie je cieľom dobehnutie vyspelého sveta, je úplne jedno, či mám v peňaženke eurá alebo kopejky, ak ich je málo. Ozajstným cieľom by mala byť iná životná úroveň. Nato, aby sa dobiehanie sveta stalo skutočnosťou, je však potrebné množstvo námahy, schopností a tvrdej práce. To by nám premiér musel najskôr čo to pohovoriť o vyšších platoch, o vyššej produktivite, o onakvejších hodnotách a ich vytváraní, o nutnej zmene hodnotových priorít, „mierne" inom získavaní znalostí, schopností a zručností, o zmene vzdelávania, reštrukturalizácii toho i onoho, ďalších a ďalších zmenách..., skrátka asi o tisíc úskaliach, z ktorých všetky sú zložité a krásne zároveň, a o ktoré zaostávame za vyspelým svetom (a pohovoriť konkrétne, nie v podobe všeobecných blábolov). A tiež začať tie tisícky úskalí riešiť..., no a keďže doposiaľ s tým nezačal, a ani sa nezdá, že by bola chuť a schopnosť, máme ako cieľ prijatie eura.
Prijatie eura ale skrýva v sebe i jedno úskalie - čo ak to nevyjde? A tak vznikol ďalší grandiózny cieľ súčasnej vlády - všetkými možnými, ústavnými i neústavnými prostriedkami zabezpečiť, aby občania Slovenska „neboli na tom horšie" (uvedomujete si to prosím?). Normálnou snahou vlády by malo byť „aby ľudia na tom boli lepšie", ale to by chcelo množstvo námahy, schopností a tvrdej práce (...neopakujem sa už?...). Cieľ "aby ľudia neboli na tom horšie" je viac menej dosť hlúpy a prehliadnuteľný, ale ak sa k tomuto cieľu pridá vhodná hrozba (zdražovanie), nepriatelia (obchodné reťazce a špekulanti), záchranné riešenie (cenová regulácia) a tri krát do týždňa tlačovka, tak v prípade, že sa nič, ale vôbec nič nestane, ľudia nič nestratia a prijatie eura prebehne normálne, zavládne ohromné víťazstvo hodné osláv a lampiónových sprievodov, a vedúca vládna strana si toto „strhujúce víťazstvo" kompletne privlastní. Lebo i babi v televíznom spote povedala "...či euro alebo koruna, nebudem mať o nič viac ani menej". O nič viac - to je jasné, kde sa nezasialo, tam sa nežne. A o nič menej (teda situácia, kde koncový stav je totožný s počiatočným, a nik na tom nie je lepšie) - o to sa oplatí bojovať a v prípade víťazstva toto i patrične predvolebne predať.
Pri príprave cieľov je dôležité pochopiť časový horizont a všetky možné súvislosti. Keď si fínska (francúzska...) vláda mnoho rokov späť dala strategické smerovanie do oblastí telekomunikácií (dopravy...), cieľ bol rozpracovaný na mnoho rokov a komplexne. Aký je časový horizont prijatia eura? Tuším 31.12.2008 až 1.1.2009. A čo potom? A čo s tým? Spomínate si na rybku v sáčku, ktorá sa vo filme "Hľadá sa Nemo" konečne dostala z akvária na "slobodu" (ale stále v tom sáčku)? Jej posledná otázka znela "...a teraz čo?". Naša vláda i s jej najmúdrejším premiérom je ako tá rybka - vykonať prvý krok, a nad tým ďalším rozmýšľať až vtedy, keď sa pochopí, ako vlastne dopadol ten prvý. Preto sa zdá, že dnešná vláda a predovšetkým premiér nemá celkom jasno v tom, čo sú ciele (krátkodobé i dlhodobé), príčiny a dôsledky, ich vzájomné vzťahy a súvislosti, čo sú ciele, dielčie ciele a čo prostriedky a pod. (ak si navyše uvedomíme, že premiér sa v časoch socializmu čoby súdruh profiloval ako odborník na trest smrti, tak táto jeho neschopnosť rozlišovať medzi cieľmi a prostriedkami by u nás mala vyvolávať prinajmenej mierne mravenčenie v okolí šije). Ale dnešná vláda nemá jasno ani v plnení cieľov - inak by náš najmúdrejší nemohol vyhlásiť, že cieľ výstavby diaľnic na Slovensku má po dvoch rokoch vládnutia z polovice splnený (za toho úplne nepodstatného faktu, že doposiaľ nepostavil ešte ani 1 km).
Záver? Vládnu nám ľudia, ktorí nemajú dunstu o cieľoch a prostriedkoch. Ak si navyše uvedomíme, že hlavným cieľom terajšej vlády v oblasti zdravotníctva bolo zrušenie 20 korunových poplatkov, tak čomu sa to vlastne čudujeme...? (Pozn. 2) (Pozn. 3)
Poz. 1 - „honosníkový amok" je šialená snaha predstaviteľov strany Smer vkladať pred kľúčové slová honosné prívlastky. Napr. - mnohí ľavotočiví politici majú sociálne cítenie, len tí zo Smeru ho majú hlboké. Mnohé vlády si dávajú ciele, len smerácka vláda má všetky ciele ambiciózne. Mnohé krajiny musia plniť maastrichtské kritériá, len Slovensko musí plniť prísne maastrichtské kritériá. Všimli ste si to už?
Poz. 2 - dvadsať korunové poplatky v zdravotníctve zrušené neboli (i keď to premiér x krát povedal - ...ach..., to plnenie cieľov). Tie poplatky totiž neboli zrušené vôbec - naďalej platia, len ich výška sa upravila zo sumy 20,- Sk na sumu 0,- Sk. To len pre prípad, že by to niekoho zaujímalo.
Poz. 3 - Príklad, ako sa tvoria ciele našou vládou : o pár týždňov si vláda dá nový cieľ v oblasti zdravotníctva - zrušenie odporúčacích lístkov. Nakoľko všetky analýzy budú nasvedčovať, že spokojnosť občanov s lístkami nie je, od 1. Januára budúceho roku vláda lístky zruší, čím vyvolá vlnu nefalšovanej radosti svojich voličov. Ak by sa náhodou objavila nesmelá pripomienka, že lístky zaviedla práve táto vláda, tak...
