Dnes nám na Slovensku vládne amorálna mrzká lúza, ktorá sa úplne otvorene stavia na stranu vojnových zločincov a medzinárodných teroristov sediacich v Kremli, a svojimi sprostými rečami znevažuje a vysmieva sa z tisícov ukrajinských obetí zavraždených ruskými vrahmi. Preto je asi potrebné začať si pripomínať aj to, o čom sa dlho rozprávať nesmelo.
Dňa 10.1.2025 sa mentálne indisponovaný Danko bol „pokloniť pamiatke“ komunistického gaunera menom Gustáv Husák.
Ten Danko, ktorý ako rusofilný kolaborant šéfuje nacionalistickej strane, ktorá zanešvárila slovenský parlament tlupou primitívnych fašistov, a ktorý sa snaží o zblíženie Slovenska s teroristickou a zločineckou krajinou menom Rusko.
To Rusko, ktoré len za obdobie rokov 1917 až 1939 vyvraždilo desiatky miliónov vlastných občanov, bok po boku s Adolfom rozpútalo druhú svetovú vojnu, páchalo na území Poľska, Ukrajiny, Bieloruska, Fínska a pobaltských krajín zverstvá, pri ktorých aj nacisti bledli závisťou, to Rusko, ktoré hneď po oslobodení našej krajiny odvlieklo na pomalú smrť v gulagoch tisíce Slovákov, nainštalovalo v našej krajine zločinecký režim, zabránilo nám pomôcť si Marshallovým plánom a urobiť krajinu zas výkonnou, rozbehlo s našimi komunistami masové zatýkanie, mučenie a vraždenie našich občanov, zahájilo svojou propagandou plošné vygumovanie rozumu u sprostejšej časti obyvateľstva a napokon si strihlo 20-ročnú vojenskú okupáciu našej krajiny.
Toho Husáka, ktorý ako správny komunista narúšal prípravy SNP, navrhoval Stalinovi rozbiť Československo a pripojiť Slovensko do ZSSR ako zväzovú krajinu, ktorý celú vojnu paktoval s masovými vrahmi Stalinom a Gottwaldom a chystal pre Slovensko osud boľševického satelitu, ktorý od roku 1946 intenzívne pracoval na tom, aby sa čo najskôr nastolila v našej krajine diktatúra lúzy, a ktorý napokon kolaboroval s ruskými okupantami a po dobu 20 rokov škodil státisícom našich obyvateľov v svinstve zvanom normalizácia.
No skrátka toto nevymyslíš. Aj keď vlastne áno, keďže komunisti a fašisti nikdy nemali od seba ďaleko. Ostatne, pre Stalina bolo v roku 1930 najfašistickejšou krajinou Francúzsko a víťazstvo Hitlerovej Národno socialistickej nemeckej robotníckej strany oslavovali sovietski súdruhovia ako oslabenie francúzskej a britskej buržoázie.
Takže dnes nám v jednom šíku pochodujú komunisti, fašisti a nacionalisti, jedným smerom k diktatúre sily a tuposti, reprezentovanej Kremľom, spochybňujúc históriu i súčastnosť, odmietajúc fakty, argumenty, robiac z obete útočníka a z agresora priateľa. Smutný paradox, ale história pamätá mnoho podobných paradoxov.
Jedna z najvýznamnejších osobností nacistického Nemecka bol Hermann Göring. Nacista, vojnový zločinec a prašivec, ktorý si nezaslúži štipku úcty. Človek by povedal, že toto meno je synonymum nacistického zla. A predsa – brat Hermanna Göringa, Albert, bol človek schopný, čestný a korektný. Ako vysoký manažér Škodových závodov zachraňoval ľudí z terezínskeho koncentračného tábora, pomáhal Židom, ako aj politicky prenasledovaným osobám, ktoré sa snažilo dostať gestapo, a mal v paži vysokých nacistických potentátov. Paradox.
Keď v novembri roku 1939 rusi zákerne prepadli Fínsko, Fíni pri obrane používali britské stíhačky Hurricane s modrou svastikou, ktorá bola oficiálnym znakom fínskeho letectva od roku 1918. Keď Hitler v júni 1941 prepadol ZSSR, a Stalin už o dva mesiace vyplakával a prosíkal Britov a Američanov o pomoc, tak rusom Briti poslali množstvo stíhačiek Hurricane, hoc ich sami potrebovali nad svojimi ostrovmi. A tak sa stalo, že nad Karéliou lietali britské Hurricany vo vzájomným súbojoch, kde fínske stroje mali na sebe hákový kríž, ktorý nemal nič spoločné s autoritárskym či zločineckým režimom, a sovietske stroje mali na sebe červenú hviezdu, symbol boľševikov, symbol desiatok miliónov povraždených obetí kremeľským vrahom. Paradox.
Skrátka, niekedy to, čo sa javí byť na strane zla, nemusí byť zlom, a naopak. Dokonca ani nacistické symboly nemusia hneď znamenať príslušnosť k nacizmu. Toto som si uvedomil sledujúc revúckeho pošahanca klaňajúceho sa Gustávovi. Lebo ani ten Gustáv nemusí vždy znamenať niečo tak odporné a prašivé, ako bol Husák.
Dostal som pod stromček dve stíhačky Messerschmitt Bf 109 Gustav, od firmy, ktorej názov je totožný s krsným menom proruského kolaboranta, na Slovensku známeno pod menom šušňožer. Dve nádherné stodeviny v prevedení Gustav. Otázkou už len bolo, aká kamufláž na ne pôjde. Rozhodnutie bolo pomerne jednoduché.
Keď v marci roku 1939 vznikla Slovenská republika, bolo jasné, že táto krajina moc demokracie a plurality nepobrala. Od prvých chvíľ svojej existencie to bola krajina autoritatívna, na čele s fašistickými prašivcami ako Tiso, Tuka, Mach, v parlamente hlavne s fašistickou Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou, s poslancami schopnými a ochotnými svojmu zvrátenému fuhrerovi odhlasovať akúkoľvek špinavosť. Preto neprekvapilo, že od prvých okamihov sa parlament zaoberal zákonmi snažiacimi sa pripraviť časť obyvateľstva krajiny o prácu, ľudskú dôstojnosť, majetky, a napokon aj životy.
Zároveň ako satelit nacistického Nemecka sme boli nútení zapojiť sa do vojenských aktivít po boku Adolfa. Takže Slovensko zaútočilo v roku 1939 na Poľsko, a v roku 1941 aj na ZSSR. Faktom ale je, že aj napriek tomu, že v čele Slovenska boli fašistickí zločinci, tisíce našich vojakov bojujúcich na území ZSSR nijako neinklinovali k nacistickej alebo fašistickej ideológii. Navyše naši vojaci konfrontovaní so zverstvami, ktoré napáchalo na obyvateľoch ZSSR NKVD, vnímali bol proti boľševikom ako správnu vec, denno denne sa presviedčajúc, do akej bezbrehej biedy vie komunistická banda uvrhnúť svoje vlastné obyvateľstvo.
Významnými účastníkmi našich bojov v ZSSR boli naši letci, ktorí na východnom fronte bojovali proti Stalinovým pilotom. A to viac ako úspešne. Ján Režňák s 32 zostrelenými rusmi, Izidor Kovárik s 28 zostrelenými rusmi, Ján Gerthofer s 26 zostrelenými rusmi, a ďalšie naše letecké esá (František Cyprich, František Brezina, Anton Matúšek, Jozef Štauder...) s počtom zostrelov takmer 300 iste hanbu neurobili. Stali sa hrdinami leteckých súbojov, ktoré vďaka komunistom museli byť na celé desaťročia zabudnuté. Našťastie, úplne sa nezabudlo.
A asi aj preto je dnes možné postaviť si model lietadla Messerschmitt Bf109 Gustav, na ktorom lietal Jano Režňák – žltú devinu, s peknou slovenskou trikolórou vpredu, v rámci pôvabného paradoxu - na trupe trámový nemecký kríž, ale Nemec to nebol. Na smerovke svastika, ale nacista to nebol (...jasný pane...). A hoc na trupe chýbali malé červené hviezdičky symbolizujúce zostrelených boľševikov, Jano Režňák bol letecké eso, o ktorom dnes môžeme rozprávať, písať, a mať vo vitríne jeho stroj. A nielen Jána Režňáka.
A zároveň dnes, aj vďaka Ústavu pamäti národa a mnohím našim historikom sa dá zdokumentovať to zhrozenie našich vojakov, ktorí sa stretávali s obeťami masového vraždenia NKVD, zverstiev páchaných na civilistoch, na ženách a deťoch, na Ukrajine, v Bielorusku a Rusku, vidiac absolútnu neúctu komunistov k ľudskému životu.
Tak, ako o našich pilotoch, dalo by sa písať aj o našich delostrelcoch či našich ženistoch, bojujúcich na Kubáni či pri Done. Všade tam bojovali so zvráteným režimom, ktorý ohrozoval civilizáciu vtedy, a ohrozuje ju aj dnes. A asi aj preto mám tak rád film Černí baroni, a v ňom postavičku majora Halušku. Ktorý v celom filme na prvý pohľad pôsobí ako najväčší blbec, ale, paradoxne, je to jediný dôstojník, ktorý by bol v boji použiteľný. Viď jeho slová: „...A tu kto býva, vojáci alebo prasce?! Taký bordel som nevidel ani u cigánov. Toto majú byť vojenské baganče. Voják ktorý má zasraté topánky už potom ani nie je vojak. Čo s takými dôstojníkmi, ktorí si nevedia udržať poriadok na ubikáciach mužstva? Preložiť ich. Do Hornej Planej...“ A asi aj preto si mohol, asi ako jediný zo všetkých v tom filme dovoliť povedať slová: „...a tak sme tých boľševikov bili...“ Asi tak, ako naši piloti na Gustávoch.
Smutné je to dnes... Dnes pako s prejavmi afázie, ktorý ani len vlastné vzdelanie nebol schopný ukončiť korektne, s rétorikou rýdzeho fašistu, a s hodnotovou orientáciou na masových vrahov a vojnových zločincov, sa chodí klaňať na hrob komunistického gaunera, ktorý škodil tejto krajine celý svoj život. Pričom, paradoxne, jediný Gustav, ktorý si zaslúži úctu je ten, na ktorom naši piloti bili boľševikov.
Záver? Kedysi nad východným frontom lietali naše letecké esá. Na ich stíhačkách boli nacistické insígnie, a napriek tomu naši piloti nacistami neboli. Dnes nám na Slovensku vládne amorálna mrzká lúza, ktorá má papule plné mieru, ústavnosti a demokracie. A pritom je to iba hodnotovo zvrátená proruská svoloč ťahajúca nás do područia masového vraha z Kremľa.
Poznámka: ak by sa chcel niekdo v diskusii zavzdušňovať rečami o tom, že tento blog je nekorektný, lebo sovieti nás oslobodili, nech si to rovno odpustí. Sovieti nás neoslobodili. Oslobodení totiž zvyknú byť slobodnými, a to sa u nás nestalo. Sovieti iba odsunuli z našej krajiny svojich bratov v zbrani, nemecké vojská, aby nás sami obsadili. Ukradli nám 21% nášho územia anexiou Zakarpatskej Ukrajiny, odvliekli nám tisíce obyvateľov do gulagov, spolu s komunistami nám povraždili tisíce príslušníkov našej armády iba preto, že tí sa odmietli klaňať Stalinovi, na Dukle nám zdecimovali rodiacu sa československú armádu, celé naše hospodárstvo dostali na kolená orientáciou na boľševické plánovanie, pozatýkali, umučili a popravili tisíce našich ľudí, pomohli komunistom nastoliť u nás diktatúru lúzy a primitivizmu, zničili životnú úroveň a ľudskú dôstojnosť miliónov našich ľudí, 20 rokov nás vojensky okupovali, zabíjali našich ľudí a ničili naše životné prostredie, navláčili do našej krajiny jadrové zbrane, čím z nás urobili terč odvetného útoku západných armád, a vo výsledku spôsobili k roku 1989 viac ako 20 ročné technologické zaostávanie, ale predovšetkým spôsobili taký hodnotový, mravný a etický prepad v hlavách našich občanov, že sa do dnes potýkame s dôsledkami toho svinstva. Nevraviac o tom, že ak máme dnes platy a dôchodky na úrovni štvrtiny v porovnaní so západným svetom, môžeme za to ďakovať iba rusom a ich komunistickým kolaborantom. Takže ak dnes sa niekto chce bratríčkovať s rusmi, považovať ich za bratov, nevnímať ich ako agresorov a amorálnu svoloč, a dokonca ich navštevovať, tak je to jednoducho idiot. Bodka.
Chlapci lietajúci na Gustávoch : ďakujem!
