Tú skupinu je ľahké spoznať. S ohromným nasadením sa venujúveciam, ktoré sú nepodstatné alebo neriešiteľné. Budia zdanie - toho že súpotrební, aktívni, že výsledky ich snaženia sú hodnotné. Čím väčšie hlúpostiriešia, tým väčšie nasadenie vykazujú. Ak sa navyše niekto takýto stanepolitikom, je možné sa od neho dozvedať x krokov, ktorými dospelk výslednej nule - a to ceztlačovky organizované najlepšie obdeň. Takéto chovanie má často jednotnúšablónu a tá sa dookola opakuje.A samozrejme - šablóna je dopĺňaná znevažovaním všetkých ostatnýcha vychvaľovaním seba samého. Konkrétne?
Ukážka prvá - riešenie nezmyslov. Je apríl roku 2007 a Róbertko ide riešiťceny benzínu. Je síce len jeden spôsob, ako môže normálny politik riešiť ichceny - zmenou spotrebnej dane, ale tútocestu Róbertko nazval sabotážou, a tak vymyslel inú cestu - donútiť Slovnaftk ústupkom v podobe nižšej ceny za cenu nižšieho zisku. Fakt, že cenysú tvorené trhom, u Róbertka neprestrelia - on totiž na zázračnú ruku slobodného trhu neverí (9/2008). Bojzačína.
Je koniec apríla 2007 a Róbertko pomenoval cieľ : „...cenybenzínu by sa mali pohybovať okolo 35 korún za liter. Nie je to návrh, s ktorýmsme prišli za Slovnaftom, to sú naše výpočty, ktoré však zodpovedajúrealite...". Z prvéhojednania sa vracia s dlhým nosom. Repete bolo 4.mája a výsledkom, žežiaden pohyb cien do ďalšieho stretnutia nebude. To bolo 9. mája, a nulovévýsledky sa začínajú komentovať ako úspech : „...výsledkomtohto rokovania je, že napriek tomu, že v okolitých krajinách sa ceny pohonnýchlátok ustavične zvyšujú, na Slovensku zostávajú na pôvodnej cenovej úrovni...". 24. mája v rámci vykázania aktivity sa užvytvorili pracovné skupiny, pričom „... prípadné zvýšenie cien sa bude riešiť operatívne naúrovni premiér - riaditeľ Slovnaftu...". Keďže však pracovné skupiny nebolizárukou tej správnej údernosti, už o ďalší deň prichádza k prvýmvyhrážkam : „...vláda od Slovnaftu očakáva maximálnezodpovednú cenotvorbu, zohľadňujúcu ekonomickú situáciu občanov. V prípade, žesa tento trend nebude dodržiavať, vláda využije všetky administratívnenástroje, ktoré jej dáva k dispozícii právny poriadok...". O ďalšiedva dni, 26.5. sa vyhrážky stupňujú : „...našapožiadavka je jasná. Cena produktov sa musí pohybovať na jednej z najnižšíchúrovní v rámci EÚ. Chcem vyhlásiť, že ak nebude pokračovať politika, na ktorejzáklade budú ceny palív na jednej z najnižších úrovní v EÚ, tak vláda jepripravená urobiť všetky administratívne opatrenia, ktoré má k dispozícii, abysa tieto ceny dali ovplyvňovať...". A okrem iného bolo potvrdenéi to najúchvatnejšie opatrenie : „...takátoteoretická úvaha sa objavuje, pokiaľ ide o novú rafinériu ... Nemôžu mať stálepocit: kúpili sme to, sprivatizovali a budeme si tu robiť, čo chceme. Nebudú sirobiť, čo chcú, pokiaľ tu bude vláda a pokiaľ budú pôsobiť na území suverénnehoštátu...". Záver cirkusu poznáme - Róbertko neuspel. Otázkou ale je -naozaj išlo o ceny benzínu? Nešlo skôr len o vykázanie snahy a každýmdruhým dňom uchvacovať svojich voličov na tlačovkách? Riešiť ceny pohonnýchhmôt cez tlak na Slovnaft či cez regulovanie cien môže iba hlupák. Ničmenej,vyššie uvedená aktivita bola jednoduchým posolstvom jednoduchého idiota jednoduchýmvoličom. A úspešným posolstvom.
Ukážka druhá - o roka pol neskôr podobná situácia - namiesto benzínu je to plyn, hlúposti, siláckevyhlásenia, vyhrážania sa novým štátnym podnikom a tlačovky každý druhýdeň sa však opakujú. Nevadí, že schopnosť Róbertka riešiť čokoľvek v rámciplynovej krízy bola nulová. Keď celá Európa rezignovala a nechala to najediných, ktorí krízu vyriešiť mohli, Róbertko išiel na východ. Hlúposť? Aninie. Tá situácia bola tak zlá, že už nebolo čo stratiť, a tak vykázanímčinnosti u tých prihlúplejších mohol Róbertko vzbudiť povesť veľkéhobojovníka. Že je to tak, svedčia i blogy v znení : „...keď som sipozeral video zo stretnutia Fica s Timošenkovou len som otváral ústa. Tenchlapík sa nebojí a čo je lepšie povedal jej jasne, že nás nezaujímajúnaťahovačky s Ruskom, ale plyn. Sám prišiel s navrhovaným riešením... či užbudeme mrznúť, alebo nie, Fico jasne dokazuje, že mu na osude krajiny záleží arobí všetko preto, aby sa situácia vyriešila...". Či už budeme mrznúťalebo nie, či už je nejaký výsledok jeho snaženia, alebo nie..., stačí sa lensnažiť a hlupáci sú v tranze.
Ukážka tretia - hospodárskakríza. Róbertko na jej adresu vyhlásil : „...ja sámidem do toho s plným nasadením, ale bez podpory obyvateľov, bez pocitu, žeľudia cítia s vládou, vedia, o čom to je, by to bolo ťažké...". Neviem,ako Róbertko myslel tú podporu a súcítenie, a už vôbec netuším, dočoho to chce ísť naplno. Faktom však ostáva, že nech Róbertko pôjde dočohokoľvek s plným nasadením, s hospodárskou krízou toho mocnenarobí. Jednak mnoho nástrojov na to nie je, jednak je neskoro. Nie neskorona boj s krízou - tá by k nám došla a páchala škody tak akotak. Niečo ale bolo možné urobiť - bolomožné našu krajinu urobiť silnejšou, odolnejšou a lepšie na krízupripraviť. A toto Róbertko neurobil, a preto je teraz už neskoroniečo zachraňovať. Ukazuje sa, že na čo Róbertko siahol, to doryl. Nebudembližšie spomínať oblasti, ktoré sa hospodárskej krízy priamo nedotýkajú -bodrel v školstve, chaos v zdravotníctve, anarchia v súdnictve,hrôza v polícii či des v dôchodkovej sfére... To už teraz nie jepodstatné. Podstatná je tá katastrofa, ktorú svojou absolútnou neschopnosťouspôsobil v oblastiach, ktoré v spojení sa s krízou dôsledkykrízy zosilnia. Zhoršilo sa podnikateľské prostredie:
Zhoršila sa kvalita demokracie, zvýšila sa korupciaa klientelizmus, zhoršila sa ekonomická sloboda u nás, padolindikátor ekonomického sentimentu :
Toto všetko sa ale nestalo súbežne s nástupomhospodárskej krízy. Toto sa začalo v prvej polovici roku 2007 - do tejdoby sa ešte Róbertko plavil na zotrvačnosti aktivít minulých. Od polovice roku2007 už definitívne vládne on - a čísla s grafmi ukazujú, ako. Anarchiaa beznádej dopĺňaná nenávisťou, zlobou, agresivitou a žlčovitosťou.Ak by Róbertko vládol a mal výsledky, kríza by sa u nás prejavilamiernejšie, jej dopady na ľudí by boli menšie, a krajina by sa po jej doznenískôr pozviechala. Toto sa už nestane, a pád bude tvrdý. Nie kvôlihospodárskej kríze, ale kvôli kombinácii dvoch katastrof - hospodárskej krízy a topoľčianskejnuly.
Tomu, čomu sa mal venovať, tomu sa pomaly tri roky nevenoval. I to, čo ako tak fungovalo, ohrozil. A svoj čas venoval nezmyslom,ktorých reálny význam je ničotný. Sedem týždňov straty pri jednaniach soSlovnaftom o cene benzínu. Týždne straty pri nezmysloch o plyne čielektrine. Týždne straty pri útokoch na druhý pilier, zdravotné poisťovne, priútokoch na zamestnávateľov, médiá a pod. Výjazdové zasadaniev regiónoch bez rozumného výsledku. Zato však robenie si reklamy prifutbalových zápasoch so „Smeráckymi" dedinami a neutíchajúce útoky navšetko, čo robila predchádzajúca vláda. A hlavne - permanentné budeniezdania vlastnej geniality, aktivít a výsledkov a v rámci krízyjedna sprostosť za druhou (štátne záruky podnikateľom, splátky hypotékštátom...).
Kríza sa začína. Tisíce ľudí prichádzajú o prácu, firmymajú problémy, krajina je na tom zle. Doposiaľ dával ľuďom Róbertko lacnéposolstvá a budil zdanie majstra sveta. Tak čo takto v lacnýchposolstvách pokračovať? Tým, ktorým stačí k prebratiu saprimitívny odkaz, napr. heslá typu :
Za Dzurindu robota nebola, teraz je jej všade dosť.
Buď solidárny a naďalej dávaj polovicu platu sociálnemu štátu.
Stratil si robotu? Diaľnice, Mochovce - toť tvoja istota.
Si hladný? Nažer sa z preferencií.
Neľudský Dzurinda nás svojou sociálnou genocídou zrazil na kolená. Aleteraz sa už máme dobre.
Tých azdatrocha viac mysliacich určite poteší Róbertkov výrok z leta 2008, keď sauž kríza začala vo svete prejavovať : „...alebo príklad výstavby multifunkčných ihrísks umelou trávou a osvetlením, kde vláda v rokoch 2007 a 2008 finančne podporilavýstavbu už viac ako 200 takýchto projektov a do konca roku 2010 takto mieniurobiť pri 600 športoviskách. Nechcem provokovať, ale spýtam sa, koľko takýchtošportovísk podporila predchádzajúca pravicová vláda pri obludných príjmoch zprivatizácie? Odpoveď je veľmi jednoduchá: ani jedno..." A odkaztým tisícom ľudí, ktorí sa po x rokoch práce stávajú nezamestnanými? Nevešajtehlavu - ihrísk je dosť, môžete hrať futbal. Alebo môžete žobrať - ak potomprídete do banky s fúrikom mincí, Róbertko vám vybavil nižšie bankovépoplatky za ich prijatie. A ak by ste mali pocit, že sa vám prestalodariť, tak sa vám to iba zdá. Róbertko už tri roky nespomenul slovo „chudoba",zato pre vás do zodratia tela vybavil šťastnú budúcnosť spomínanú každým jedným chválenkárskym prejavom.
Zdroje :
TÝŽDEŃ, RóbertŽitňanský; Podnikateľská aliancia Slovenska; IVO; Nadácia F.A.Hayeka;Štatistický úrad SR, Transparency International, Úrad vlády SR, Tlačovéoddelenie strany Smer
