Už dlhšie si všímam, že sa naša hviezda jasná vyjadrujeku všetkému. Po mesiacoch vnímania jeho drístov som si uvedomil dôvod tohtokonania. Je to až útrpná snaha presvedčiť jeho voličov, že svet je taký, akýmho vidí On sám. A logicky druhý krok pre tých, ktorých presvedčil, žepráve v tomto svete je on, topoľčiansky Róbertko, najväčším expertom,záchrancom, spasiteľom. Stačí si spomenúť na jeho vyhlásenia v oblastienergetiky, k ekonomike SR (za rast vraj nevďačíme investorom, ale ľuďompráce... čo by asi tak ľudia práce robili, keby tu nebolo investorov, náš namivšetkými vrúcne milovaný logik nepovedal...), k cenám potravín... Tie témymení Róbertko ako ponožky, avšak všetky majú rovnakú šablónu - je v nejvykreslený triedny nepriateľ, pomenovaný druh ohrozenia, načrtnutý spôsob záchrany(väčšinou ten najprimitívnejší...), a zosobnenie topoľčianskeho Róbertkaako spasiteľa. A samozrejme (pre všetky prípady, ak by sa spasenienevydarilo), vopred načrtnuté úskalia a vykreslení sprievodní nepriatelia(prečo je náš Róbertko tak agresívny voči iným názorom, napr. novinárov...?). Akvyskladáme jeho reči do súvislej mozaiky, tak tá snaha bude až moc zjavná,a namiesto topoľčianskej hviezdy začneme mať pocit, že máme pred sebouúsmevnú postavičku výrazne sa pohybujúcu mimo hraníc duševného zdravia.
I výroky na historické témy majú svoju logiku. Stáleje možné na ne získavať nových voličov, huckať ich proti niekomu, otvárať novétémy, odlišovať sa od iných politikov a permanentne za niečo bojovať. A predovšetkýmhrať sa s faktami, polopravdami, mýtmi a legendami tak, aby výsledkombol náš Róbertko v pozícii národného buditeľotmeliteľa. Takto to fungujevlastne vo všetkých oblastiach, na ktoré siahol - na začiatku ohromný humbuk,ktorým vstúpi do povedomia tých svojich ako jediný vyvolený, a následne „udržovacieaktivity", aby z očí nezišiel. Navyše - v oblasti histórie sa s pravdoumanipuluje najľahšie (a on to ako boľševik musí vedieť). Tá snaha sa v súčasnejdobe stupňuje - a pokiaľ Róbertko ako súdruh nevedel prísť na meno Štefánikovi,Konštantínovi a Metodovi, dnes ich má plné ústa (uvidíme, koho objavíbudúci rok...). A žiaľ, to podozrenie na jeho adresu (že nedokáže rozumnemeniť budúcnosť, tak aspoň odpútava pozornosť tým, že špára do minulosti...) sazačína potvrdzovať. Čo mňa samotného ale prekvapilo, z troch ostatnýchkontroverznejších tém (Jánošík, starí Slováci a kráľ Svätopluk)v jednej z tém s topoľčianskym Róbertkom súhlasím, v druhejčiastočne a v tretej čiastočno- čiastočne.
Téma „Jánošík ako vzor pre Róbertka a sociálnychdemokratov" - tu s ním plne súhlasím. Každý, kto sidal námahu zistiť si fakty o našom národnom Ďurkovi Jánošíkovi, zistilnasledovné :
Pochádzal z bohatej sedliackej rodiny
Smrdela mu akákoľvek robota - či už prácana poli alebo remeslo (a preto šiel za vojaka)
Nebavilo ho ani vojenčenie (a preto homusel jeho bohatý papá z armády vykúpiť)
A tak sa stal zločincom - prepadalremeselníkov a drobných zemanov (bohatších nie, lebo tí zvykli maťozbrojený sprievod, a z toho bol náš národný hrdina Ďuri oblepenýproduktom črevnej peristaltiky až po vrch hlavy...)
A keď som si to tak spätne premietol, ej veru zatoho boha by som nevedel nájsť vhodnejší vzor pre nášho sociálnodemokratickéhohrdinu zo Súmračnej. A tak div sa svete - v tomto bode s nímsúhlasím. A už aj rozumiem tým rečiam o úspešnom vládnutía našej šťastnej budúcnosti pod vedením jeho strany - tak ako saz gaunera Ďurka stala pozitívna legenda, tak nám niekto rovno pred nosomvytvára inú legendu - a chaos, anarchiu a nemohúcnosť nám prezentuje akoúspešné vládnutie.
Starí Slováci - toť ďalšia perla. Keď tento výrokodznel, postavili sa proti nemu dvaja slovenskí historici - a vzápätíproti nim rovno 32 iných (áno - tí 32 historici sa nepostavili ani tak zaoznačovanie „starých Slovákov", ako skôr proti svojim kolegom so servilnousnahou podporiť svojho súdruha premiéra. Že to pritom nápadne pripomínalopodobnú aktivitu súdruhov národných umelcov pri odsudzovaní Charty, je ale žiaľsmutný fakt). Pozrel som si ich zoznam - ten ma nesklamal - medzi nimi boli pseudohistorik oslavujúci Tisa a ja som hneď mohol tušiť, čože jeto celé za kompániu. Aby som preštudoval názory i z druhej, dosťpodstatnej strany (a to strany českej - veď sa jednalo o Veľkú Moravu),dal som si na webe vyhľadať heslo „staří slováci". A potvrdil som si, žetopoľčiansky Róbertko (a tých jeho 32 sliziakov) nie je na smiech už len mne,ale i mnohým českým (a asi nielen tým) historikom (a asi nielen tým...).Pozrel som si knihy a časopisy - v nich sa spomínajú Slovania,Moravania, veľkomoravskí Slovania (Dvořák, Segeš, Dangl, Hulínek). Ale tiež somsa dočítal, že pojem „starí Slováci" by mal ísť do školských učebníc. Nesúhlasím,minimálne z dôvodu, že stále by som chcel čítať o Vikingoch (a nieo starých Švédoch), o víťazstve rímskych légií u Laugarícia nadgermánmi (a nie víťazstve starých Talianov u starého Trenčína nad starýmiNemcami...). Celá myšlienka o starých Slovákoch sa mi zdala tak dementnáako jej autor. A potom mi to došlo : veď len kúsok od Nitry boli „staréTopoľčany". A tak pokiaľ v Nitre v tej dobe žili moravskíSlovania, v starých Topoľčanoch žili zrejme starí Slováci. Mali hranatéhlavy, prasačie obočie, tupý pohľad, (asi z medoviny) červené tváre.A ako veky plynuli - starí Slováci nevymreli. Len tá červeň z tváríim predifundovala do vnútra hláv.... Pochopil som.
Tretia téma - kráľ Svätopluk. Pre mňa je podstatné, kedya kým bol Svätopluk korunovaný. Pokiaľ totiž toto nie je známe, tak takýmistým kráľom ako bol Svätopluk môže byť i kapitán nášho hokejového tímu.Iné je, prečo práve Svätopluk? Bol ozaj tak výraznou osobnosťou „starýchSlovákov"? Lebo ak už teda silou mocou chceme škrtnúť skutočného prvého kráľa„starých Slovákov" (to je ten, ktorý je vyobrazený v Obrázkovej kronikes erbom dvojkríža na trojvrší, volal sa Štefan, a ožratý Janoz Porúbky ho nazval maďarským šašom...), tak podľa mňa ďalekovýznamnejšími osobnosťami našich dejín ako Svätopluk boli Belo IV či ŽigmundLuxemburský. To by ale niekto nesmel byť zakomplexovaným nímandom, neschopnýmpodeliť sa o vlastné dejiny s iným národom... A vôbec - prečo Svätopluk? Čím zaujal nášho Róbertka? VojtechDangl o ňom píše: „Svätopluk bol ctižiadostivý, mocichtivý, bezohľadný,krutý a ľstivý, ale i politicky rozhľadený, s nemalýmivojvodcovskými a vladárskymi schopnosťami". Fuldské anály hovoriao Svätoplukovej smrti nasledovné: „Schránka všetkej vierolomnosti vojvodaMoravanov Svätopluk, bažiaci po ľudskej krvi, keď všetky krajiny s ním susediaceúkladmi a ľsťou rozvrátil a zaujal, naostatok napomenul svojich, abysa nestali milovníkmi mieru, ale radšej zostali v nepriateľstve sosusedmi, nešťastne dožil svoj posledný deň"... Pochopil som, prečo sa stalSvätopluk favoritom topoľčianskeho Róbertka. Na svoju dobu bol Svätopluk určite významnouosobnosťou (a myslím, že takou by ostal, i keby sme ho naďalej pokladaliza vojvodu, a nerobili z neho silou mocou kráľa...) - ale je to ozajten správny vzor i pre nás ostatných?
Lebo asi bude mať sochu. Aj s koňom. Róbertkomu ju postaví. A mňa už len napadlo (vzhľadom na všetko vyššie uvedené) - abytam Svätoplukovi nebolo smutno, postavme k nemu ešte jednu sochu - nechtam má Svätopluk červeného brata - predstaviteľa národa Apačov, kráľa Vinetoua,sediaceho v sedle zvrchovaného erdžiaka Hatátitlu. A dielo budedokonané.
P.S. - S plnou vážnosťou si myslím, že dejinynašej krajiny sú neuveriteľne krásne a bohaté. A nesmiernou škodouje, že na tomto území ostal žiť národ, ktorý - ak by sa mal o tieto dejinydeliť s niekým iným, radšej ich škrtne a začne sa vymýšľať nové. Národnépovedomie nie je možné dvíhať prejavmi z tribúny. Slováci nebudú hrdí nasvoju históriu preto, lebo o tom rozpráva nejaký topoľčiansky chruňo. Pocelom Slovensku sú stovky hradísk, pohrebísk, mohýl, úžasných nálezísk - čoo nich vieme? A čo vieme o miestach, kde práve žijeme? Častokrát jediný zdroj informácií o nejakom historicky zaujímavom mieste je veta / dvev textovej prílohe turistickej mapy. Podpora informovanosti úbohá, ochranahistorických objektov úbohá, vzťah štátu ku vlastnej histórii úbohý. Zato drístovza tri kýble. Škoda.
