Tenrozhovor bol nesmierne dôležitý. Možno ani nie tým, že rozprávalo gradovanej ambícii kupovať si priazeň možných voličov cez sociálnebalíčky či opätovne útočil na opozíciu. Najdôležitejším bola jeho výčitkamoderátorovi, že sa snaží za každú cenu nájsť aspoň niečo pozitívne na terajšejopozícii. Na tom je totiž postavená Róbertkova stratégia – oddeliť terajšiuopozíciu od čohokoľvek pozitívneho na Slovensku, a zároveň viazať na ňuvšetky existujúce negatíva. V tomto je Róbertko majstrom, tak ako jemajstrom i v používaní slov (a nič na tom nezmení fakt, že opozíciaje tlupou absolútne neschopných mantákov, ktorí zbabrali, čo sa dalo).A práve spomínaná Róbertkova stratégia je zdrojom takých rétorickýchskvostov, ako je jeden z nich vyššie uvedený.
O platochsom písal. Róbertko nemá problém klamať, používať polopravdy, mixovať piate cezdeviate. Komu sú určené takéto prejavy, je zrejmé - voličom, ktorí zrejmenebudú schopní pochopiť, čo je pravda a čo lož (a zrejme im to budev danom prípade i úplne jedno). Čo sa týka tých investorov, pravda jepodľa môjho názoru niekde inde a Róbertko to vie. Ak totiž chlapec úspešneukončil strednú školu (viem si predstaviť, ako on čoby nádejný červený papalášabsolvoval socialistické právo..., takže o vysokej škole pomlčím), nemalby mať problém s vnímaním faktov. Takže ak opakovane melie nezmyslyo nedôležitosti investorov, tak len napĺňa svoju stratégiu pred neadresnýmpublikom. Silne totiž pochybujem, že by podobné hlúposti išiel náš hlbokosociálne cítiaci topoľčiansky chruňo šíriť ľuďom z Námestova, Martina,Trenčína, Piešťan či Poltára (teda všade, kde investori zatvárajú či chystajúsa zatvárať brány, aby následne ľudia práce mohli na vlastnej koži pocítiťblahosklonnosť silného sociálneho štátu a ružovú budúcnosť na úradepráce). Takže ako je to vlastne s tými investormi? Odpoveď je možné nájsťcez fakty i cez pocity.
K pocitom: zo spoločností, ktoré boli významnými z čias socializmu, mnoho neostalo(s výnimkou firiem energetických, čo je ale pochopiteľné). Skupiny podnikov akoZŤS, ZVL, textilky (Slovena, Slovenka...) a pod. už mnohým mladým ničnehovoria. Tie posledné pozostatky firiem socializmu definitívne skončiliv dobe Mečiarových vlád, a dnes z tých pilierov priemyslu dobyminulej ostalo len niekoľko mohykánov (SCP Ružomberok, Slovalco Žiar, DusloŠaľa v tretej desiatke TOP Trendu roku 2007, Železiarne Podbrezováv štvrtej desiatke, Novácke chemické závody v šiestej...).Z automobilového priemyslu firmy ako BAZ, TAZ, TATRA Bánovce či Čadcaalebo zanikli, alebo živoria. To, čo predviedla v tej dobe slovenskápodnikateľská vrstva, znamenalo množstvo bankrotov, nárast nezamestnanosti,pokles výkonnosti priemyslu (spomienky na východniarskych mantákov vo VSŽ sústále živé). Práve toto obdobie vytvorilo predpoklad na nasledovné zneužívaniepracujúcich v podobe nízkej mzdy, nakoľko pracovných príležitostí bolomálo.
Ažnásledný príchod investorov začal vytvárať nové pracovné miesta, znižovaťnezamestnanosť, dvíhať mzdu. Kde by dnes asi boli kysuckí ložiskári (a mnohíiní...), nebyť príchodu INA (a mnohých iných)? Asi tam, kde sú dnes horehronskímostári či trenčianske krajčírky – v prdeli. Avšak ani príchod investorovneznamenal príliš rýchly nárast mzdy, nakoľko stále na Slovensku pretrvávaliprofesie s nepochopiteľne nízkou mzdou. Na hornom Považí sú tisíce ľudí,ktorí nemajú problém u zahraničných investorov pracovať i za 10 tisícčistého. Je to pochopiteľné – ak dnes pracujú za 8 tisíc čistého ako krajčírky,obchodníčky, zdravotné sestričky... Preto pre zahraničných investorov nebolproblém stanoviť určitú prijateľnú mzdovú úroveň, vzhľadom na tú mizériu, ktorátu bola (tá mzdová úroveň nie je žiadna extra výhra, kým však ženyv obchodoch či krajčírky nebudú zarábať bežne 15 tisíc (a to vzhľadom naich produktivitu pôjde ťažko), zdravotné sestry či učiteľky bežne 20 tisíc (ato vzhľadom na priority „silného sociálneho štátu“ pôjde ťažko), ničvýraznejšie sa so mzdou nestane). A možno i preto by sa malipredovšetkým ľudia z Prešovského kraja zamyslieť nad Róbertkovými rečamio nedôležitosti investorov, porovnať priemernú mzdu v ich kraji(15.000,- Sk v roku 2007) s priemernou mzdou v Bratislavskomkraji (26.417,- Sk v roku 2007), a ak im to konečne dôjde, pridať sak tej zvláštnej sorte dobrodruhov, ktorí chcú žiť v slušneja normálnej krajine.
K faktom- pri hodnotení hospodárskeho rastu som použil pridanú hodnotu (je na úrovnicca. 90 % hrubého domáceho produktu, od HDP ponížená o čisté daneproduktov, zdroj : Štatistický úrad SR).
Graf 1ukazuje, ako sa percentuálne na tvorbe pridanej hodnoty podieľali jednotlivéčasti hospodárstva. Najvýraznejšími zložkami tvorby pridanej hodnoty súpriemysel a skupina hotely, reštaurácie, doprava, pošta, telekomunikácie (spoludlhodobo nad 50%), preto v ďalšom rozoberiem priemysel.
Graf 2ukazuje, ako sa percentuálne na tvorbe pridanej hodnoty v priemysle v roku2006 podieľali jednotlivé časti priemyslu. Podstatnou časťou je priemyselnávýroba, ktorá sa dlhodobo pohybuje na úrovni cca. 80%, a preto sav ďalšom zameriam na priemyselnú výrobu.
Graf 3ukazuje index priemyselnej produkcie položiek priemyslu, kde rok 2000 = index100. Najvýznamnejšia položka priemyslu – priemyselná výroba rástla, ostatnépoložky sú na hranici stagnácie či poklesu.
Graf 4ukazuje, ako sa percentuálne na tvorbe pridanej hodnoty v priemyselnejvýrobe v roku 2006 podieľali jednotlivé časti. Najvýraznejšími položkamipriemyselnej výroby v roku 2006 boli 4 – výroba dopravných prostriedkov13%, výroba elektro 13%, kovovýroba 23% a výroba strojov 9% - spolu 58%.
Graf 5ukazuje index priemyselnej produkcie položiek priemyselnej výroby. Najvýraznejšie položky priemyselnej výrobyzaznamenávajú najrýchlejší rast, výroba elektro a výroba dopravnýchprostriedkov dokonca s indexom 300 voči roku 2000, výroba dopravnýchprostriedkov zaznamenala v roku 2007 extrémny nárast.
Prihodnotení vplyvu investorov na hospodársky rast je možné použiť i inézdroje ako je Štatistický úrad SR. Rebríčky TOP Trend zverejňujú rebríčkyfiriem. V prípade firiem pôsobiacich vo výrobe dopravných prostriedkov jespomedzi prvých 60 firiem iba 6 slovenských, ostatné sú firmy patriacezahraničným investorom. U mnohých firiem je nárast tržieb a pridanejhodnoty extrémny (PCA Trnava – pridaná hodnota v 2006 bola 2,3 mld. Sk,v 2007 bola pridaná hodnota 8,3 mld. Sk, obdobne KIA, obdobnedodávatelia...). Iným kritériom je zamestnanosť – pri porovnaní rokov 2006a 2007 došlo k zníženiu počtu pracovníkov v takýchspoločnostiach, ako sú Železnice SR, Slovenská pošta, Železničná spoločnosťCargo, Slovenské elektrárne, Lesy SR, Hornonitrianske bane Prievidza, Slovenskývodohospodársky podnik... (uvedené firmy patria k najväčšímzamestnávateľom), opačný trend je u nových investorov.
Záver? Akchcem posúdiť obdobie výraznejšieho hospodárskeho rastu Slovenska, zhodnotímroky 2005 až 2007. V tomto období HDP vzrástol 1,25 násobne, pridanáhodnota celého hospodárstva 1,26 násobne, pridaná hodnota skupiny obchod /hotely / pošta / doprava / telekomunikácie 1,3 násobne (predovšetkým vďakaobchodu a telekomunikáciám) a priemysel dokonca 1,34 násobne (pristagnujúcej ťažbe surovín – o to však bohatšie dotovanej..., pri pokleseindexu priemyselnej produkcie u výroby plynu a energie, pri poklesepridanej hodnoty firiem ako SPP, SSE, Slovak Telekom, Duslo Šaľa či MatadorPúchov). Uvedené údaje sú dostupné (www.statistics.sk a Top Trend) a známe.A podľa môjho názoru tieto údaje poukazujú nielen na to, že rasthospodárstva máme predovšetkým vďaka investorom, ale i na to, že ak byinvestori neboli, životný štandard mnohých slovenských oblastí by sa začalrýchlo približovať úrovni letanovského etnika. Takže ak i napriek faktomniekto nie je ochotný spájať hospodársky rast SR s investormi, patrí mumiesto na psychiatrii. So všetkými, ktorí ho žerú.
