Róbertko a platy

Pred ostatnými voľbami Róbertko často rozprával o nízkych mzdách na Slovensku. Tu neveril štatistikám, tam porovnával priemerné hodnoty mzdy so mzdou väčšiny obyčajných ľudí... Po voľbách zmenil rétoriku – už sa toľko nesťažuje na nízke mzdy, skôr ľudí utešuje či ľutuje. Zaujalo ma viacero Róbertkových výrokov na túto tému, nasledovný výrok ale jasne dokladuje, ako chce odpútavať pozornosť od vlastnej neschopnosti niečo pozitívne so mzdami urobiť. Výrok odznel na oslavách Sviatku práce v roku 2007 v Nitre : „Ak sa dnes pýšime ekonomickým rastom, je to len vďaka vám. Nie vďaka nejakej 19-percentnej dani, nie vďaka poplatkom alebo nejakému investorovi. Je to len kvôli tomu, že máte odhodlanie za pomerne nízke platy veľmi tvrdo pracovať“. Nože sa pozrime, akú perlu náš Róbertko vypustil do sveta.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (22)

Občania Slovenska nemajú vysoké platy. Faktom jei to, že za relatívne nízke mzdy pracujeme dlhý čas. Základná otázka aleje : aký dlhý čas pracujeme za nízke mzdy a kto to spôsobil? Ako savyvíjala priemerná mzda na Slovensku, ukazuje nasledovný graf (údaje :Štatistický úrad SR, Statistický úřad ČR, Ing. Alexej Bálek : Proč ztroskotalsocialismus v Československu) :

Graf jednoznačne ukazuje, ako mzda v obdobírokov 1980 až 1990 stúpala (či skôr nestúpala), avšak zaujímavejším grafom jeporovnanie medziročného percentuálneho nárastu priemernej mzdy :

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Obdobie rokov 1980 až 1990 sa nieslov znamení medziročného nárastu priemernej mzdy menej ako 2%, vyšší nárastmzdy začal až po páde socializmu. A mne z toho celého vyplýva, žehlavným dôvodom, prečo mali občania Slovenska tak dlho nízke mzdy, bolo budovaniesvetlých zajtrajškov pod vedením Komunistickej strany. Tej strany,v ktorej hviezdili intelektuálne skvosty ako Biľak, Colotka, Šuster,Lenárt, Fico, Mečiar, Gašparovič, Čič, Šalgovič... Vďaka tejto strane,a jej predstaviteľom majú ešte i dnes občania Slovenska mzdy, ktorésú vo vyspelom svete považované za smiešne. Škoda, že mnohí občania Slovenskaza smiešne nepovažujú, ak spomínaná boľševická čvarga sa z ich mzdyvysmieva tak, ako Róbertko vyššie (lebo za nič iné ako výsmecha provokáciu to nie je možné považovať). Že sa nemýlim, ukazujú grafyukazujúce nárast ročných príjmov občanov po jednotlivých rokoch tak, ako sú nastránke gapminder.org (doplnené o priemernú dĺžku života, stránka neuvádzav rokoch 1955 až 1990 Československo, preto uvádzam pre porovnanie Poľskoa Maďarsko, ktoré boli čo do porovnania životnej úrovne podobné):

SkryťVypnúť reklamu

V roku 1955 bol rozdiel medzi východnýmblokom (Československo, Poľsko, Maďarsko) a Írskom malý (ale napr.Portugalsko a Grécko za východným blokom zaostávali), veľké západnékrajiny sú ďaleko vpredu, Južná Kórea je ďaleko vzadu (skôr bližšiek africkým krajinám...):


V roku 1975 bol rozdiel medzi východnýmblokom (Československo, Poľsko, Maďarsko) a Írskom malý, veľké západnékrajiny sú ďaleko vpredu, Južná Kórea sa doťahovala na východný blok :


V roku 1990 bol rozdiel medzi východnýmblokom (Československo, Poľsko, Maďarsko) a Írskom už výrazný – Írsko sazačalo doťahovať na veľké západné krajiny, veľké západné krajiny sú ďalekovpredu, Južná Kórea predbehla východný blok :

SkryťVypnúť reklamu

V roku 2005 Írsko predbehlo veľké západnékrajiny, Južná Kórea dobehla veľké západné krajiny (predbehla Gréckoi Portugalsko), krajiny bývalého východného bloku stále značne zaostávajúza vyspelým svetom (vodorovná os je log,nie lineárna) :


Aj z týchto uvedených grafov vyplýva,že hlavnou príčinou nízkych platov občanov Slovenska je obdobie diktatúryproletariátu s adekvátnou produktivitou práce výrazne doplnenouv 80-tych rokoch technologickým zaostávaním a následným totálnympádom na rypák. Toto všetko si súdruhovia uvedomovali (nie je problém nájsťprejavy zo zjazdov strany napr. na tému produktivity práce...), a užv tej dobe bolo viacerým jasné, že pod vedením červeného moru vyspelý svetnedobehneme, ani keby bežal oproti nám. Takže ak dnes marxistický reliktRóbertko poľutuje ľudí spôsobom „že máte odhodlanie za pomerne nízke platyveľmi tvrdo pracovať“, tak si z týchto ľudí ako jedenz predstaviteľov toho istého červeného moru jednoducho robí prdel.

SkryťVypnúť reklamu

On ale týmto výrokom neskončil. Namiesto toho,aby sa pokúsil ľuďom s nízkymi platmi pomôcť, potopil ich úplne. Ľuďom satotiž môže plat zvýšiť zásluhou štátu, alebo zásluhou zamestnávateľa. Čo satýka štátu, pomoc je jednoduchá – znížiť dane a odvody tak, aby čistýpríjem bol vyšší. Zoberme si napr. ženu (matku dvoch detí), ktorej priemernáhrubá mesačná mzda je 15.000,- Sk. Takáto žena má čistú mzdu 12.990,- Sk, alejej cena práce je 20.281,- Sk. Znamená to, že žena s mesačnou hrubou mzdou15.000,- Sk zaplatí mesačne odvody vo výške 7.291,- Sk. Ak navyše predpokladám,že uvedená žena celú sumu čistej mzdy (12.990,-Sk) použije na nákup tovarua služieb, zaplatí i z tejto čistej mzdy 19% DPH vo výške2.468,- Sk, čím sa dane a odvody zdvihnú na sumu 9.759,- Sk (čo už je 48% z cenypráce). A ak náhodou takáto žena tu a tam kúpi fľašu alkoholu, kartóncigariet či nedajbože natankuje, tak zo svojej ceny práce ju štát šklbneo viac ako 50%.

Je možné týmto ľuďom pomôcť zo strany štátu? „Sociálnynetvor“ a „neľudský“ pravičiar Dzurinda znížil daň z príjmu.U ženy s mesačnou mzdou 15.000,- Sk to síce nič neprinieslo, avšaktisícom ľudí s vyššou mzdou tento krok pomohol viac ako nejaké dementnérušenie dvadsaťkorunáčok v zdravotníctve. Republiková únia zamestnávateľovrozbehla projekt pod názvom „Výplatná páska“ (viac na ruzsr.sk), kde sa snažívysvetliť pracujúcemu ľudu, o koľko peňazí ich pri mzde oberá štát. InštitútINESS predstavil materiál (Úspory a zdroje verejných financií),v ktorom sa uvádza, o koľko menej by nás mohol štát žmýkať. NaSlovensku sú firmy, ktoré už cenu práce nazývajú celkovou hrubou mzdou,a v prípade, že ľudia nie sú spokojní so svojou mzdou, tieto firmyargumentujú vysokým daňovým a odvodovým zaťažením a ľudí posielajúsťažovať sa na úrad vlády (keďže ten toto môže ovplyvniť – a môžemubezpečiť, že hlavne tento krok má zaujímavé výsledky čo do spôsobu rozmýšľaniaľudí... Rozumnou argumentáciou totiž človek pochopí, že problém nízkych platovnie je problémom zamestnávateľov – veď i tá žena s 15.000,- Skhrubého má vďaka zamestnávateľovi celkový príjem 20.281,- Sk a minúťz neho môže vďaka štátu len 10.522,- Sk). A dnes už našťastiezačínajú občania Slovenska (teda až na tých 40%) chápať, že rast životnejúrovne ide cez rast príjmov, a nie cez smiešne a neúčinné ovplyvňovanienákladov (Zajacove dvadsaťkorunáčky, zľava na plyn dôchodcom a podobnénezmysly).

Na Slovensku ale máme niekoho, kto by z pozícieštátu mohol pomôcť. Je to Róbertko, ktorý má moc znížiť daň (napr.z príjmu). A aká bola jeho odpoveď pracujúcemu ľudu zaťaženému cca.50% daňovou a odvodovou povinnosťou? V apríli 2007 vyhlásil : Dane z príjmov na Slovensku sa meniť nebudú, aspoň niepokiaľ budem predsedom vlády. Týmto výrokom Róbertko odpísal všetkých pracujúcich,dal im jasne najavo, že štát im pomáhať nemieni, a nechal ich napospas týmpádom jedinému subjektu, ktorý im môže pomôcť, a to sú zamestnávatelia („imperialisti“,investori, „vykorisťovatelia“...). A mňa len napadlo – čo tak doplniťvýplatné pásky nielen o údaje, ktoré navrhuje Republiková úniazamestnávateľov. Dostanete do rúk výplatnú pásku, a na nej bude uvedené :

Celkováhrubá mzda : XX (terajšia cena práce)

Čistámzda : YY

Celkovédane a odvody : ZZ

Odkazpracujúcim od Róbertka : Dane z príjmovna Slovensku sa meniť nebudú, aspoň nie, pokiaľ budem predsedom vlády

Róbertko nechal pracujúcich napospaszamestnávateľom. Je logické, že zamestnávatelia môžu vyplácať svojich ľudí lenvďaka svojim ekonomickým výsledkom. Čo urobil Róbertko v prospech lepších ekonomickýchvýsledkov zamestnávateľov? Vymyslel nezmyselné zákony, ktorými oberázamestnávateľov o peniaze, čím znižuje šancu na rozumný zárobok hlavneu nízkopríjmových skupín. Aké sú to zákony? Už len zdravotná službaa koncesionárske poplatky predstavujú desaťtisíce až státisíce Sk.Státisíce a milióny ale sú vo vyšších odvodoch lepšie zarábajúcich pracovníkov.Napr. nové automobilky a ich dodávatelia na to, aby svojim ľuďom daliv čistej mzde tie peniaze, ktoré im dávali donedávna, v tomto rokubudú musieť vyplatiť o pár miliónov Sk viac (a to len na udržanie rovnakovysokej čistej mzdy manažérov a zahraničných špecialistov ). Logicky –o tieto peniaze sa im zhorší konečný výsledok a o tieto peniaze následnemôžu vyplatiť menej slabšie zarábajúcim pracovníkom. Lebo – či sa to nejakémuRóbertkovi páči alebo nie – lepšie zarábajúci ľudia si svoje peniaze vždyustrážia. A ak to nepôjde inak, tak aj na úkor chudobnejších. Znamená toteda, že Róbertkova snaha ošklbať bohatších dopadne tak, ako všetky ostatnéjeho aktivity – fiaskom. A jediným porazeným budú ľudia s nižšímiplatmi (v lepšom prípade v podobe pomalšieho medziročného nárastu mzdy).

A tak Róbertko nielen že potopil pracujúciľud z pozície štátu. On na pracujúcich útočí i cez ohrozovaniezamestnávateľov. V marci 2007 na hodine otázok Róbertko vyhlásil : Akmáme niekomu poďakovať za hospodársky rast, poďakujme stovkám tisícom ľudí,ktorí boli ochotní dlhé roky tvrdo robiť za nízke mzdy. Stovky tisíce ľudípracujú dlhé roky za nízke mzdy vďaka boľševickej čvarge plnej Róbertkov.A namiesto toho, aby sa svoje chyby snažil napraviť, on ľudí v takcitlivej veci, ako sú platy, odpísal. V októbri roku 2007 Róbertko naStrednej priemyselnej škole v Leviciach pred študentmi vyhlásil: „Niekedysi sám kladiem otázku, že ako dokážu ľudia reálne vyžiť z peňazí, ktorédostávajú ako výplatu. Veď buďme trošku konkrétnejší a – ja sám veľa športujema keď si zoberiem, že si chcem kúpiť kolieskové korčule, tak za ne zaplatím, aksú to kolieskové korčule nejakej strednej kvalitatívnej kategórie, 4 000 – 5000 Sk“. Verím, žepo takýchto výrokoch dopne viacerým, ktorí musia vyžiť z 10 tisíc čistéhoa uživiť svoje rodiny. Veď v tom čase už bol Róbertko vo funkcii.V tom čase už tým najzraniteľnejším ľuďom (s nízkymi mzdami) svojimikrokmi ubližoval. A posledný výrok znamená nielen to, že Róbertko nemá problémvysmievať sa z ľudí s nízkymi mzdami. Tým, že doposiaľ nič pre týchtoľudí čo sa týka rastu platov neurobil (a ako dal najavo, ani robiť nemieni), zdása že máme do činenia so zlým, zlým človekom, hodným na urýchlenú realizáciuprocesu radikálnej marginalizácie. Veď čo už len iné s tým topoľčianskymchruňom?

Juraj Kumičák

Juraj Kumičák

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  95
  •  | 
  • Páči sa:  6 196x

Názorovo som väčšinou na strane menšiny. Názor väčšiny väčšinou nemám rád. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradenéVojnové príbehy

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

765 článkov
Tupou Ceruzou

Tupou Ceruzou

315 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

91 článkov
INESS

INESS

107 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu