Krásna ukážka toho, že niekedy nie je dôležité len to,čo chceme povedať, ale i to, ako to povieme a komu svoje slovásmerujeme. Ak oproti sebe nemáme „kompatibilných" prijímateľov, celý rozhovordopadne ako vyššie uvedený príklad. Alebo dopadne tak, ako posledné voľby naSlovensku.
Sú rôzne spôsoby, ako si ľudí získať - klamstvom alebopravdou, jednoducho alebo zložito. Cesta, ktorou sa pred ostatnými voľbami vydalasúčasná opozícia, bola cesta zložitej argumentácie. Tak zložitej, že ju ľudia neprijali.Opozícia si neuvedomila, že hlavná skupina občanov, ktorá rozhoduje výsledokvolieb, nie je s ňou kompatibilná. A tak, ako opozícia slepémunevysvetlí farby, tak isto „hlavnému prúdu" občanov nevysvetlí už pomaly nič.A to, že na strane opozície boli fakty a argumenty, je nepodstatné - leborozhoduje výsledok.
A výsledok je na strane Róbertka. Nie každý jeschopný klesnúť tak hlboko, že sa rozhodne pre jednoduché klamstvá - Róbertkoto riskol a vyhral. Dnes nemá zmysel sa rozčuľovať - on len napĺňal svojutúžbu po moci, a voľby, ktoré vyhral, boli demokratické. Fakt je ten, žeporaziť druhého aktéra volieb - terajšiu opozíciu, nebolo žiadne umenie. Alevoľby mali i tretieho aktéra - voličov. Akí vlastne sú, a čo im stačína presvedčenie?
V 90. rokoch minulého storočia dominovalo naKysuciach jedno hnutie - to v roku 1994 vyhralo voľby s ohromujúcouprevahou (v mnohých obciach často až vyše 80%). To hnutie následne svojimblízkym „predalo" jednu z kysuckých fabrík - textilku, a tá padla.Mnoho ľudí prišlo o prácu - niektorí sa s tým ale nezmierilia začali protestovať. Dokonca držali hladovku - i pred úradom vlády -a chceli, aby sa o nich postaral štát. Ak sa na to pozrieme štatisticky,tak vzhľadom na výsledky vtedajších volieb absolútna väčšina tých, ktorídostali výpoveď, si túto výpoveď nepriamo zaslúžili tým, ako volili. A akby v tých hladovkároch bolo aspoň trocha zodpovednosti a cti, nikdyby nechceli výsledky svojej tuposti riešiť sponzorstvom ostatných občanov.Obdobných prípadov bolo na Slovensku mnoho - tu a tam firmy, tu a tamroľnícke družstvá... Vždy v prípade nepriaznivého výsledku boli na vineiní, len nie priami aktéri. Od tej doby viem, že občania nemienia niesť zasvoje kroky zodpovednosť, vždy budú hľadať vinníka inde, a spoliehať sau nich na občiansku zodpovednosť nemá zmysel (o štyri roky neskôr vyhralohnutie na Kysuciach s výsledkom okolo 50%). Čím je ich však možnépresvedčiť? Ako to vlastne urobil Róbertko?
V prvom kroku dal Róbertko občanom nepriateľa - o úspešnostitohto kroku bol presvedčený vzhľadom na historickú potrebu Slovákov mať niekohoproti sebe (Maďari, Rómovia, Česi...). Stačilo len mierne tohto nepriateľaupraviť (vytvoril triedneho nepriateľa) a opakovane ho vykresľovať akozlodeja, chrapúňa, gaunera, skrátka niekoho, kto by určite bol vo väzení (kebysme boli právnym štátom). Výsledok? Dnes značné percento občanov považujeopozíciu za zločincov - ľudia nepotrebujú rozhodnutia súdov, fakty, dôkazy. Onipotrebujú nepriateľa, a dostali ho. I to je dôvod, prečo Róbertko dožiadnej diskusie s opozičníkmi nepôjde - prečo by sa s nimizahadzoval a kazil si tak dlho budovanú stratégiu? A keďže len hlupákbude voliť „zločincov", výsledky najbližších volieb sú viac menej jasné.
V druhom kroku sa Róbertko stal jednýmz občanov - začal cítiť ako oni, trápiť sa ako oni, naučil sa tupoľutovať, tu ranku pofúkať. Príklady? Róbertkov výrok: „Je podstata Slovenskej republiky o skupine kvázicelebrít, ktoré sa vyvaľujú na Filipínach na ostrove a robia hanbu celémuSlovensku, alebo je to o vás, o ľuďoch, ktorí chodíte ráno o šiestej do práce atvrdo robíte?" A tak ma napadlo - kedy že súdruh doktor socialistickéhopráva išiel do práce na šiestu ráno? Koľko krát ho triaslo od zimyv nevykúrených vlakoch? Koľko krát drhol zo seba studenou vodoua solvinou oleje a emulzie? Trt makový - nič také Róbertko nezažil.Prišiel do Betliara na zasadanie vlády - a zrušil poradu v kaštieli -vraj sa to vzhľadom na chudobu kraja nehodí - i šiel zasadať do ošarpanéhokultúrneho domu. Keby prišiel Róbertko do Betliara pešo, v ošúchanýchtopánkach, na chrbte plecniak, v ruke trímajúc chleba s masťoua cibuľou, tak tomu kulturáku rozumiem. Ale chlapec teatrálne zaparkovalpred kulturákom v miliónovej limuzíne a pôsobil ako päsť na oko...Mysliaci sa pousmiali, zahrešili, odpľuli. A hlupákom zvlhli oči.A vlhnú naďalej - vždy, keď sa Róbertko stane jedným z nich...
Tých krokov je mnoho. Ďalším napr.vytváranie dojmu Róbertkovej dokonalosti a neomylnosti (pričom ide leno neschopnosť priznať si chybu, napr. pri dopravnom priestupku) ostatnýmkrokom je odpútavanie pozornosti od skutočných problémov krajiny. A jev tom excelentný - veď má viac ako 40% podporu. Pritom v akejkoľvekcivilizovanej krajine ak by politik po dvoch rokoch narobil taký bodrel akou nás Róbertko, tak by ho jeho vlastní obesili a na pol rokavystavili hre vetrov. Môžeme sa preto na neho hnevať? Veď si len robí svojuprácu - tá pripraví nás a naše deti o rozumnú budúcnosť, ale on vlastne zato ani nemôže. Za to môže tých 40% - ľudí bez občianskej zodpovednosti, bezpotreby hľadať zložitú pravdu. A Róbertkov úspech tkvie len v jehoschopnosti používať jednoduchú rétoriku voči jednoduchým ľuďom. Aktuálnepreferencie zas ukazujú, koľko jednoduchých ľudí žije v našej krajine.Lenže jednoduchí ľudia neznamená vždy hlúpi ľudia, a našou povinnosťou jepracovať s nimi. Preto nemá zmysel útočiť na Róbertka (on je hodný azdalen sarkastických blogov, tým skôr, že celé jeho doterajšie pôsobeniev slovenskej politike evokuje len jedinú otázku : „15 miliónov spermií,a Róbertko že bol fakt najrýchlejší...?"), a jediným zmyslom jezaútočiť na tých 40% jeho voličov. Nie agresivitou, vulgarizmami, ale pravdou -jednoduchou. Tak jednoduchou, aby títo ľudia pochopili, čo spôsobili a čospôsobujú. Zamerať sa na to, čo vnímajú najcitlivejšie - ich peniaze, ichaktuálnu situáciu, u tých inteligentnejších i blízku budúcnosť. Týchtém je mnoho a samotný Róbertko nám ich denne ponúka - stačí len využívaťjeho nahrávky na smeč, a jeho samotného prestať vnímať ako cieľ útokov,ale len ako (odstrašujúci) prostriedok. Ak sa to podarí, možno naše deti budúžiť v normálnejšej krajine. Ak sa nám to nepodarí, budeme žiťv krajine podľa Róbertka. Nič iné si ani nezaslúžime.
