Výška platov na Slovensku nie je vysoká. Už v inýchblogoch som písal, že hlavnú zásluhu na tom má budovanie socializmua vláda súdruhov, vďaka ktorým zaostávame za vyspelým svetom mnoho rokov,ako aj to, že celé tajomstvo úspechu sa skrýva v tvorbe pridanej hodnoty.Ak spoločnosť generuje výrazne vyššiu pridanú hodnotu, ťahá za seboui mzdy tých, ktorých výkon nie je taký významný. Preto ľudiav bohatých krajinách majú za tú istú prácu vyššiu mzdu ako ľudia v krajinách slabších.
Čo však urobiť pre to, aby ľudia mali na Slovensku vyššiumzdy? Opäť - kľúčom je pridaná hodnota. Aby tá bola vyššia, je však nutnévykonať ohromné množstvo práce na prestavbe celej spoločnosti počnúcradikálnymi reformami v školstve a končiac výraznou podporou štátuv oblastiach, kde sa táto pridaná hodnota tvorí (výskumné a vývojovécentrá, vývoj a výroba v oblasti informatiky, telekomunikácií, priemyslu, vývoj technológií a nástrojov...).
V októbri roku 2008 sa stretol topoľčiansky odkundess predstaviteľmi automobiliek pôsobiacich v SR, aby ich ohúril toutovetou : „Všade tam, kde investoripredstavia program výroby, ktorý je atraktívny pre Slovensko, program výrobys vyššou pridanou hodnotou, ako povedzme iba nejaká montáž, všade tam jevláda Slovenskej republiky pripravená hľadať finančné zdrojea prostriedky. Niektoré veci som pomenoval, ako sú napríkladHornonitrianske bane". Keď som sinalistoval v štatistických materiáloch, tak som zistil nasledovné :
V roku 2007 spoločnosti VW Bratislava, KIASlovakia a PCA Slovakia vytvorili svojou montážou pridanú hodnotu vo výške29.830 mil. Sk, čo pri počte pracovníkov 15.542 znamená pridanú hodnotu 1,92 mil.Sk na osobu
V roku 2007 spoločnosť Hornonitrianske banev Prievidzi vytvorili pridanú hodnotu vo výške 1.885 mil. Sk, čo pri počtepracovníkov 4.154 znamená pridanú hodnotu 0,45 mil. Sk
Tá „nejaká" montáž spomenutých troch firiem generuje viacako 4 násobok pridanej hodnoty v porovnaní s „programom výrobys vyššou pridanou hodnotou" v podaní HBP, a tak sa zdá, žehlavným dôvodom atraktivity tejto firmy pre odkundesa je to, že majiteliaspoločnosti sú blízki SNS a terajšej koalícii, ako aj to, že dôchodcovianie sú jedinou komunitou, ktorej priazeň sa kupuje z našich daní. Hlavnýmale je, že podporou ťažobného priemyslu si Slovensko evidentne nepomôžea množstvo vyťaženého uhlia bude mať nulový vplyv na rast pridanej hodnotyvšeobecne ako aj rast platov ľudí u nás.
Pri následnom porovnávaní tvorby pridanej hodnoty (v Sk na pracovníka za rok 2007) sa pretočlovek nemôže diviť, že Slovensko je práve tam, kde je (v porovnaní s tou "nejakou" montážou) :
Štátne firmy : Slovenská pošta (0,41 mil. Sk naosobu), Železničná spoločnosť Cargo (0,51 mil. Sk na osobu), ŽSR (0,28 mil. Skna osobu), Lesy SR (0,6 mil. Sk na osobu), Slovenský vodohospodársky podnik(0,44 mil. Sk na osobu)
hutnícky priemysel - US Steel - 2,03 mil. Sk, Železiarne Podbrezová- 0,73 mil. Sk, Slovalco Žiar - 8,4 mil. Sk, OFZ Istebné - 1,48 mil. SkSk, Bekaert Hlohovec - 0,67 mil. Sk, Kovohuty Krompachy - 0,7 mil. Sk
chemický priemysel - Duslo Šaľa - 1,01 mil. Sk, Continental Púchov - 1,36 mil. Sk, NCHZ Nováky - 0,8 mil. Sk
strojárskypriemysel - INA Kysuce - 0,85 mil. Sk, SEZ Tlmače - 0,67 mil. Sk, ZFSachs Trnava - 0,85 mil. Sk, Tatravagónka Poprad - 0,54 mil. Sk, PPSGroup Detva - 0,42 mil. Sk, Kinex Bytča - 0,28 mil. Sk
elektrotechnický priemysel - Samsung Galanta - 1,33 mil. Sk, SEZ Krompachy - 0,28 mil. Sk, Elteco Žilina - 0,6 mil. Sk
sociálnodemokratickou vládou zvýhodňované firmy - Váhostav - SK -0,69 mil. Sk, Grafobal Skalica - 0,8 mil. Sk, Plastika Nitra - 0,54mil. Sk
Pozitívnym príkladom je spoločnosťEset, ktorej pridaná hodnota bola v roku 2007 na úrovni 11 mil. Sk naosobu. Ide o firmu s vlastným vývojom, a ja nechám na fantázii,kde by mohlo byť Slovensko, keby sme tu mali 20 takýchto esetov, nejaké malémicrosoftíky či oraklíky, vlastný samsung či nokiu, dačo poriadnev oblasti farmaceutiky alebo keby sme aspoň výraznejšie participovali navývoji pre automobilky, elektropriemysel, telekomunikácie a pod. Ale k tomu treba mať pripravenýchľudí, a na to treba „trocha" iné školstvo, „trocha" iné podmienky,„trocha" inú krajinu. Fakt je ten, že niektoré univerzity sa snažiao zaujímavejší výskum a vývoj, ale finančný strop je krutý - rovnakokrutý ako podpora zo strany sociálnodemokratickej vlády topoľčianskehoodkundesa, ktorý na otázku, prečo nedá na školstvo a vývoj viac, odpovedal„...kde nič nie je, ani čert neberie...". Škoda,že niečo takéto odkázal školám, a nie dôchodcom či baníkom. A tak sanie je možné diviť, že jedinú znalosť, ktorú Slovenskom šíri tupýpseudohistorik zodpovedný za znalostnú ekonomiku, je znalosť slovenskýchzemepisných názvov u maďarských detí (a aj to s pochybným výsledkom).
Vypadá to teda tak, žev dohľadnom čase sa žiadne zázraky zvýšenej pridanej hodnoty (a tým anivýraznejšej mzdy) na Slovensku konať nebudú. Nebudú naše automobilky, samsungyani nokie, nebude ani hodnotnejší vývoj, lebo čert ani odkundes na to nemá.Zato budeme podporovať baníkov a bojovať vlastnou cestou protihospodárskej kríze. Túto cestu predstavil odkundes v októbri 2008 nasledovne: „...Ale dnes je povinnosťouvlády, a my to budeme robiť, hľadať možnosti, ako nahradiť prípadný útlmhospodárskej výroby na Slovensku a hospodárskeho rastu. Nebola to tátovláda, ktorá koncentrovala automobilový priemysel na Slovensku, a je topráve automobilový priemysel na Slovensku, ktorý môže spôsobiť útlmhospodárskeho rastu. My musíme nájsť nejaké alternatívy; alternatíva nie je, že dotiahneme ďalšiuautomobilku. Alternatíva je, že budeme podporovať veľké projekty typu výstavbydiaľnic, čo môže významným spôsobom prispieť k hospodárskemu rastuSlovenskej republiky..."
Takže nie rast hospodárstva cez vyššiu pridanú hodnotu, cez export našichvýrobkov, lepšie zhodnotenie našich znalostí a vedomostí. Odkundes ide budovať diaľnice.Nechám teraz bokom odkundesove hodnoty (v júni 2006 okomentoval diaľničnýtunel, ktorý sa za jeho vlády nestaval, slovami „...ďalšie dodatky túto sumu možno zvýšia až napäť miliárd. Ak si zoberieme dĺžku tunela, obávam sa, že máme v Bratislavejeden z najdrahších tunelov na svete...", v októbri 2008 už komentuje diaľnice, ktoré možno jeho vládastavať bude slovami : „...ja sa neobávam predraženia PPP projektov... Ak by malo byťfinancovanie PPP projektov o niečo predražené poďme do toho. Tie diaľnice námnikto nezoberie...", a pár dní nato slávnostne otvára cestuz Kysúc na Oravu, kde mu jej dvojnásobné predraženie evidentne nevadí...).
Podstatné je, že hospodársky rast na Slovensku má byť riešený budovateľskýmošiaľom. O niečo podobné sa pár desiatok rokov späť pokúsil ideologickývzor odkundesa Mao. I ten chcel naštartovať rast hospodárstva, a takdal v každom meste postaviť vysoké pece, aby tie produkovali oceľ.A o pár mesiacov sa rast naozaj prejavil a Čína sa stalagigantickým producentom ocele. I rast hospodárstva bol štatistickyvykázaný. Až na dva "malé" problémy - oceľ bola nekvalitná a často úplnenepoužiteľná, a keďže ľudia zo strachu pod štátnym heslom „ktoschová klinec, ten je kontrarevolucionár" tavili všetko čo mali vrátane svojichvýrobných prostriedkov, nastal onedlho v krajine hladomor s pármiliónmi mŕtvych.
Skrátka - nie každý rast je skutočne rastom, otáznym je len, či to odkundespochopí. Ja sa bojím, že nie. Prečo? Lebo iba idiot dokáže na zvolenieamerického prezidenta vyhlásiť, že „...chlieb na Slovensku lacnejšínebude...". Ak totiž Obama dokáže ustabilizovať americkú ekonomiku,v konečnom dôsledku to môže mať pozitívny vplyv i na cenu chlebau nás. Čo ale celkom určite nebude mať pozitívny vplyv na cenu chlebau nás (ako i mzdy našich ľudí) je diaľničný budovateľský ošiaľ a ďalšie ignorovanie vzdelania, výskumu,vývoja a podpory aktivít so skutočnou pridanou hodnotou. Ako to u násmôže dopadnúť, vieme vďaka Maovi.
