Bol rok 2010. Priestormi slovenského parlamentu kráčala skupina snsákov. Kráčala pomaly, s pátosom. Nemali oblečené tričká. Nemali v rukách transparenty. Ba dokonca ani len nežrali horalku. Kráčali vznešene, hrdo, národne. Celej krajine predviedli ako vypadá politická kultúra v parlamente. Tá pravá kultúra. Národniarska. Vznešení snsáci v oblekoch a bez horaliek vlastnými telami kryli to ožraté žilinské prasa, ktoré sa tackalo medzi nimi. Skrátka tá pravá politická kultúra. Národniarska. Bez tričiek a horaliek.
Ak sa dnes slotov pingel oháňa nemeckou politickou kultúrou, azda by
mohol Slovensku vrátiť tie peniaze, ktoré bral ožran neoprávnene za parlamentné sedenia s rafajovym podpisom
mohol Slovensku vrátiť peniaze z emisných špinavostí
zverejniť tých národniarskych zlodejov, ktorí sa na emisnej špinavosti napakovali
a ospravedlnil sa tejto krajine za nástenky a ďalšie zlodejiny
Ak to neurobí, má len jedno právo. Čušať. A neoháňať sa kultúrou civilizovanej krajiny, ak tá jeho stranícka kultúra vyvstala z alkoholových výparov, vulgarizmov a zlodejín.
