Je to už možno i 40 rokov, čo v rozhlase išla scénka radošincov. Hrali nejaký nóbl večierok za účasti nóbl zúčastnených vedúcich nóbl reči. Do dnes si pamätám diskusiu medzi jednou zo žien a hosťom, hraným Milanom Markovičom:
Lady : „...kto zahrá na klavíri?...“
Markovič : „... áááj ja. A ktorou rukou, ľavou alebo pravou?...“
Lady : „...to je jedno..., aj pravou....“
Markovič : „...no to nie je jedno..., pravou neviem...“
Lady : „... no..., tak potom ľavou...“
Markovič : „... tooo, tooo,... no, ...lenže... ľavou neviem takisto...“
Lady : „... tak potom... ktorou?...“
Markovič : „... no predsa obidvoma...“
Akosi som si na túto scénku spomenul pri prezentovaní daňovej reformy etalónom galaktickej inteligencie IM. A mal som pocit že z diaľky počujem podobnú diskusiu :
... kto vymyslí daňovú reformu?...
...áááj ja. A ktorou časťou mozgu, ľavou alebo pravou?...
To ostatné poznáte.
Popravde netušil som že pár dní po prezentácii tejto zvrátenosti bude príval slaboduchých nezmyslov z mozgovne trnavského génia pokračovať návrhom na vyhadzovanie peňazí von oknom v podobe 500 – euroviek. To asi ani nemá zmysel uvažovať, z ktorej časti tela a ktorej jeho strany takáto sprostosť vzišla. Jediné pozitívne na tomto celom je, že sa vďaka takýmto nápadom IM denno denne utvrdzujeme v poznaní, že zo sprostej hlavy normálny nápad nevypadne. Len sa vážne bojím, že to je z toho pozitívneho asi tak všetko.
A to je asi tak všetko...
