Pred skončením druhej svetovej vojny bola Európa v troskách. Bolo jasné, že ľudí čaká tvrdá a náročná práca. V tej dobe sa vynáralo milión úvah, ako ďalej, ale nad týmto všetkým stála tá najdôležitejšia úloha - doraziť nacistickú pliagu. Nekompromisne doraziť, lebo až potom mohli byť realizované úlohy na obnove jednotlivých krajín.
I u nás je krajina po štvorročnom rabovaní socdemáckej pliagy v zúfalom stave. I u nás sa vynára množstvo rôznych ciest a metód, ako červený mor z našej krajiny vypudiť. Ale i u nás ako nevyhnutná podmienka robenia poriadku v krajine je - odstaviť boľševickú a socdemácku pliagu.
Áno, mnohé pravicové strany sľubovali kadečo, ale toto je pre mňa iba pravicový folklór, ktorý je vzhľadom na príšerný stav krajiny absolútne nepodstatným. Pre mňa nepodstatným, avšak nímand, ktorý v ostatných štyroch rokoch dorichtoval túto krajinu pod obraz boží, mal tú drzosť vyhlásiť : „...Štvorlístok stredopravých strán sa dopustil na svojich voličoch generálneho podrazu... Pred voľbami ste spustili lov na ryby v plytkých vodách, hlbokých vodách, slaných vodách, sladkých vodách. Chytali ste všetko od marihuany cez homosexuálne partnerstvá až ste prišli k tomu najkonzervatívnejšiemu pohľadu, a to je zmluva o výhrade svedomia. Po voľbách, po tom, čo ste nachytali nejakých voličov, ste im povedali ´zabudnite, nič nebude´..."
Takže napíšem to asi takto : som pravicový volič. Nepatrím do tej tlupy, ktorá vedome przní túto krajinu a chce žiť na úkor iných, ktorá hrdo prežiera budúcnosť vlastných detí a vnukov, ktorá slintá na otváraní futbalových ihrísk a volí ľavičiarov. Nepatrím medzi nich, a preto, úplne otvorene - JEDINÝ PODRAZ, ktorého by sa na mne ako pravičiarovi dopustili pravicové strany by bolo, keby sa chceli zahadzovať s topoľčianskym odpadom a jeho bandou. Toto sa nestalo, a preto drísty o generálnom podraze beriem ako prejav boľševického amoku spôsobeného stratou tak nesmierne milovanej funkcie. A preto taktiež neplatí záver jeho bludov : „...zabudnite, nič nebude." Ja som totiž v týchto dňoch celkom spokojný, lebo nie je ON. Teda je, v parlamentnej lavici, kde šteká ako malá besná čivava, ale o možnosť naďalej przniť túto krajinu sme ho pripravili.
Témy ako registrované partnerstvá či Vatikánska zmluva sú dôležité, ale ich význam nie je zásadným. Zásadným je, či sa u nás pokračuje v budovaní zvrhlého kryptosocializmu, alebo sa budeme snažiť dotiahnuť sa na vyspelé krajiny. Po štyroch rokoch pretŕčania sa topoľčianskej nuly po dedinských hrištiach je jasné, že s týmto živočíchom by sme sa k vyspelému svetu nepriblížili, ani keby nám ten svet bežal oproti.
p.s. - opakované bludy o podvode novej vlády tliachal topoľčanec aj dnes, a to na margo ochranného valu, ktorý je vraj pre nás životne dôležitý. Žiaden val dôležitým pre nás nie je. Je dôležitý azda iba pre politikov, ktorí privedú svoju krajinu na okraj priepasti. Mantákov, ktorí vyhadzujú peniaze von oknom na nezmysly či na účty svojich sponzorov. Populistov, ktorí by len radi rozdávali, ale tvoriť nevedia. Pre takúto zberbu je val možno dôležitý. Ja osobne ho nepotrebujem, a navyše si myslím, že národ, ktorý volí hlupákov a populistov si zaslúži tak padnúť na rypák, až to oknami zatrasie. A je úplne jedno, či ide o Grékov, Slovákov alebo niekoho iného.
