Dňa 11.7.2008 opustila Ficovu hlavu nasledovná množina slov: Predstavmesi, že dnes máme pekárenský výrobok, ktorý stojí dve koruny. Pri konverznomkurze 30 korún, skúste so mnou rátať, to je jedna pätnástina z eura, je to asisedem centov, približne, sedem centov. Určite pokiaľ teraz dôjde k duálnemuzobrazovaniu cien, a ten výrobok stojí dve koruny, vedľa toho bude už cena 7centov, budeme sledovať aj vývoj vstupov, to znamená, či naozaj došlo knejakému dramatickému nárastu obilia, energií, čo sa všetko prejavuje potom vstanovenej cene. Ak k tomu nedôjde, no tak sa jednoducho nesmie stať, že 3.alebo 4. januára to bude desať centov. Pretože to by znamenalo navýšenie zo 7na 10 centov, pre niekoho je to zanedbateľné, ale pre ľudí, ktorí majú nízkedôchodky, to je ďalšie významné zvýšenie. V takomto prípade by vláda tvrdozasiahla. O toto nám ide - sledovať, my si urobíme zoznam..., nie všetkýchproduktov, to jednoducho nejde, určite nebudeme sledovať vývoj zlata, nebudemesledovať vývoj výrobkov napr. hodinárskych alebo akých, ale chceme základnépotraviny a základné služby, kde v prípade neodôvodneného nárastu vládatvrdo, ale veľmi tvrdo zasiahne proti tomu, kto by takto chcel zneužiť prechodna euro na prípadne zaokrúhľovanie smerom hore. Lebo niekto si povie„sedem...", dáme „desať", ale pozor, to je nárast veľmi významný, ak toprerátame, desať centov zrazu sú už tri koruny, pri výrobku z dvoch korún byišiel na tri koruny len vďaka nejakému zaokrúhleniu. To sa nesmie stať. Toto súveci, kde budeme veľmi tvrdo postupovať...". Táto logika jevýsledkom tzv. Etického kódexu, v rámci ktorého sa množstvo slovenskýchsubjektov zaviazalo k nedvíhaniu cien. Osobne som toho názoru, že celýEtický kódex je nezmysel - na Slovensku už mnoho rokov platia štandardné trhovémechanizmy (otázka je, či si to všimol ten, ktorý si nevšimol udalostiv roku 1989...). Ak by ale Etický kódex i v konečnom dôsledkumal tie pozitívne ciele, ktoré mať chcel, hrozivé až zvrhlé sú súvislostiv podobe čiernych listín a hľadania nepriateľov. 40 rokov sakomunisti na Slovensku hrali s občanmi hru „udaj svojho suseda"a tisícky občanov na túto hru skočilo. Po 20 ročnej prestávke komunistitúto hru obnovujú s názvom „udaj svojho predavača" pod patronátomsamotného Fica. Že na túto zvrhlosť pristúpili medzi prvými dôchodcoviaa ľudia dobre si pamätajúci časy socializmu, neprekvapuje. Čo prekvapuje,je procesný model tejto hry predstavený zmocnencom vlády - ak sa zmocnenecrozhodol verejne zo seba robiť idiota, je to jeho problém, avšak slováa súvislosti z pripravovaného honu na bosorky (obchodníkov) abudovania štátu na báze sledovania a udávania budia hrôzu.
Súčasťou tejto hry je i ďalší výrok Fica z tohoistého dňa: „Tedanaozaj tu v tomto prostredí je to pravé miesto, aby boli tí, u ktorých našiobčania nakupujú všetky tovary a služby, teda aby boli obchodníci vyzvaníuľahčiť prechod na novú menu, nezneužiť jej zavedenie proti ľuďom na vlastnéobohatenie. Táto výzva je smerovaná k vyše 30 tisíc právnickým osobám a k viacako 130 tisícom fyzických osôb, ktoré podnikajú v obchode a cestovnom ruchu, amôže významne ovplyvniť používanie eura. Výzva má za cieľ pozitívne ovplyvniťobchodníkov, jednoduchou rečou povedané, zabrzdiť ich v prípadných snahách oneobjektívny a neúmerný cenový rast... Verím, že aktivity Zväzu obchodu acestovného ruchu budú na úrodnej pôde. Veď obchod patrí medzi jehonajvýznamnejších zamestnávateľov a v tejto oblasti v súčasnosti pracuje okolo360 tisíc osôb, čo je 15 % z celkovej zamestnanosti. Pozitívom je ajskutočnosť, že počet zamestnaných v tomto sektore narástol za rok 2007 asi o 35tisíc ľudí. Ide o segment v národnom hospodárstve, ktorý je schopný generovaťnové pracovné miesta. Podľa štatistík sa denne uskutoční na Slovensku asi 10miliónov obchodných operácií, pričom maloobchodné tržby dosahujú ročne takmerpol bilióna, teda 500 miliárd slovenských korún. Napriek týmto ohromujúcimčíslam a tomu, že obchodníci sú takpovediac v prvej línii, v priamom kontakte sobčanmi pri uspokojovaní ich životných potrieb, význam tohto odvetvia savšeobecne ešte stále nedoceňuje...". Čísla Ficom uvedené sú istesprávne (nekontroloval som, ale verím mu). No ako to býva u súdruhov,nebolo povedané všetko. Nebolo povedané predovšetkým to, že tie tisíce ľudípracujúcich v obchodoch majú štatisticky najnižšiu mzduv hospodárstve krajiny. Že i napriek tej (podľa Fica) nesmiernejdôležitosti a prvej línii práve obchodníci sú tí, ktorí žijú od výplatyk výplate, v roku 2008 podľa Štatistického úradu ani nie na úrovni14,5 tis. mesačne. A že jediná šanca, ako si títo ľudia môžu prilepšiť, jezvýšiť marže a tým aj ceny. Ale to nesmú, lebo podľa najhlbšie sociálnecítiaceho premiéra by sa stali vyvrheľmi hodnými akurát tak na čiernu listinu.A tak predavačky, pokladníčky, skladníci a iní pracovníci obchodov majú na výber - s holými riťamibudovať sociálny štát a dvíhať percentá Smeru, alebo bojovať za šťastiesvoje i svojich rodín bez ohľadu na ficových voličov (možno existuje eštejedna cesta, moc do nej nevidím, len logicky - ak majú nemecké predavačkyvyššie mzdy ako slovenské, ale cena výrobkov v našich a nemeckýchobchodoch je obdobná, tak potom je problém u majiteľov obchodov, ktorí by museli ísť dole so svojimi ziskami.Nie je práve toto dôvod, prečo tak usilovne majitelia obchodovv kolaborácii s Ficom a jeho víziou bonzáckeho štátu podpisujúkódex zrážajúci na kolená pracovníkov obchodu?). Myslím, že je čas začať právetento uhol pohľadu tým státisícom ľuďom v obchodoch vysvetľovať.
Podľa zmocnenca Etický kódex sa reálne na obchodoch budeprejavovať nálepkami. Osobne si myslím, že ľudia dokážu i bez Ficovýchnálepiek zvážiť, kam sa kupovať oplatí, a v prípade sklamaniaz toho vyvodiť správne závery. A čo sa týka obchodov - tie korektnénie sú závislé na nálepkách, a budú korektnými i naďalej. A týmnekorektným bude tri štyri, či nálepku majú, nemajú, strácajú... - lebo to už xrokov nevadí ich zákazníkom. Keby vadilo, už tu tie obchody nie sú. Preto simyslím, že celá eurokampaň tak, ako je poňatá, celý Etický kódex, nálepkya čierne listiny nie sú ničím iným, len smeráckym cirkusom na odpútaniepozornosti, že v tejto krajine sa už dva roky nerobí nič normálne v prospechbudúcnosti. Nedá mi k tým nálepkám. Ak sa niekto nálepkujev snahe odlíšiť sa v pozitívnom ohľade, upozorniť, napomôcť (žlténarcisy, stužky v boji proti HIV, zelené stužky maturantov, nálepky naautách u vodičov - začiatočníkov, certifikáty kvality a pod.), beriemto. Ak sa ale niekto snaží odlíšiť s cieľom upozorniť nielen na seba, alev zmysle triedneho boja ukazovať i na tých druhých (my sme tí správnia tí druhí nie... - lebo presne tento smer celá myšlienka Etického kódexu nabrala),tak je to v štýle toho klasického komunistického „kto nejde s nami,ide proti nám". A strašným je, že už sme niečo (podobne ideologicky,svojou filozofiou hľadania nepriateľov a určitými súvislosťami) zažili -len vtedy sa dávali na tie „zlé obchody" žlté hviezdy, teraz na tie „dobréobchody" významovo podobné svinstvo.
