...prúd ružovkasto béžových zvratkov letiacich smerom na mňa. Bol som od neho vtedy asi 4 metre a vidiac letieť vzduchom jeho pozdrav uhol som sa. Včas. Pozostatky jeho žalúdočného mišungu sa nedostali na moje oblečenie ani v atomárnom množstve a tak som mohol vyprázdneného Slováka veľkým oblúkom obísť. Od tej doby viem, že občas sa oplatí niektorých Slovákov obchádzať.
V tom čase u nás vládla ladomerská kreatúra. Tu a tam si čas spríjemňovala tým, že svojim poskokom darovala nejaké tie kúpele či fabriky. Inokedy vymieňala vyšetrovateľov, hlavne takých, ktorí mali pocit, že sledovania, únosy a vraždy občanov krajiny vedú tak akosi náhodou práve k nej. A okrem amnestií, ktoré kreatúra darovala svojej vlastnej maličkosti, obklopila sa i sebe podobným sajrajtom. A ten teda nelenil. Hlavne v podobe dvoch hlboko zapálených živočíchov - obersturmbannführera Desiatnika a jeho ideologického pingla Dvorného Sedliaka, ktorí sa rozhodli obyvateľov krajiny rozdeliť na dve skupiny - na Slovákov a tých druhých - zradcov a janičiarov. Aby človek mohol ostať Slovákom, stačilo chodiť na mítingy do nemenovanej športovej haly, blahosklonne obdivovať prsnaté sprostane pretŕčajúce sa v blízkosti ladomerskej kreatúry a držať hubu a krok pri rozkrádaní tejto krajiny. Stal som sa teda zradcom a od tej doby viem, že občas sa oplatí k niektorým Slovákom radšej nepatriť.
Prešlo pár rokov a ja som si začal nahovárať, že ľudia v tejto krajine sa budú deliť už len na slušných a tých druhých. Trt makový. Máme novú vládnu konšteláciu a aj v nej experta, ktorý by rád delil, dokonca celý národ. Dňa 25.8.2009 bola hodina otázok v rámci detského parlamentu. Deti sa pýtali a papaláši odpovedali. A jeden zaperlil. Pri otázke, ako je možné pomôcť Slovensku, odvetil : „...myslím si, že najviac pomôžeme Slovensku tak, že z vás vychováme pravých Slovákov...".
Keby túto vetu povedal zvracajúci ožran v staničnej budove, tak by som sa divil, ale len trocha. Toto ale ožran zo stanice nepovedal. Povedal to niekto, kto zodpovedá za stav vzdelania na Slovensku. Keby bývalý minister školstva, nominovaný kresťanskou stranou vyhlásil, že u nás treba vychovávať pravých katolíkov, hnali by ho vidlami horami i dolinami. On to však nepovedal, lebo si bol vedomý tej hranice, za ktorú slušný a inteligentný človek nezájde. Ten terajší tú hranicu zjavne nepozná. Prečo? Lebo ak by sme akceptovali túto debilnú logiku, tak by sme museli akceptovať i to, že okrem pravých (teda rýdzich, skutočných či ozajstných) Slovákov tu máme i tých druhých, planých, menejcenných. A to už niečím smrdí. A tiež niečo dokazuje - minimálne to, že takýto výrok môže zo seba vypotiť len nacionalistický bulo, v tomto prípade nacionalistický bulo rajecký.
Veď skúsme sa zamyslieť, čo to znamená byť pravým Slovákom. Definícia neexistuje, ale paralely áno. Každý z nás vie úplne presne, čo je to pravá láska. Tá naozaj skutočná, jedinečná, rýdza, ozajstná. Poznáme ju všetci, teda až na to, že každý si ju vysvetľuje po svojom. A ak náhodou toto vzájomné ponímanie pravej lásky u dvoch ľudí zahapruje, prichádza sklamanie, bolesť či nenávisť. Preto je používanie slova „pravý" vzhľadom na svoju subjektívnosť tu a tam viac ako nebezpečné. A nielen u pocitov, ale, a to predovšetkým u predmetov a ľudí. Vieme, čo je pravá Barbie. To je tá, čo je od Mattela. Preto je možné predpokladať, že pravý Slovák je ten, ktorý má ten správny pôvod. Vďaka Adolfovi Hitlerovi vieme, kto bol pravý Nemec. To bol ten, ktorý zdieľal so svojim vodcom tie správne názory. S kým by mal zdieľať tie správne názory pravý Slovák. S vodcom strany, ktorú reprezentuje rajecký bulo? Tej strany, v ktorej čele stojí vulgárny žilinský ožran?
Ja akceptujem, že rajecký bulo má právo povedať túto vetu a v jej rámci i konať. Vtedy, keď tú vetu povie doma v kuchyni a pravých Slovákov bude chcieť vychovať zo svojho potomstva. Ak ale svoje túžby chce prezentovať verejne, mal by si uvedomiť, že je len štátnym úradníkom, plateným AJ z mojich daní, a ja si neželám, aby nejaká nacionalistická čvarga išla vyrábať z mojich detí pravých Slovákov. Neželám si to, lebo to považujem za choré. Táto krajina nepotrebuje pravých Slovákov. Táto krajina potrebuje slušných, vzdelaných, kultúrnych a inteligentných ľudí. Áno, je mi jasné, že keby na Slovensku žili iba takíto, rajecký bulo by dnes nebol tam, kde je.
Vyššie som spomínal, že tu a tam sa oplatí niektorých Slovákov zoširoka obísť. A k iným sa ani nehlásiť. Ak však drzosť (či tuposť) niekoho, kto priamo ovplyvňuje (či ohrozuje?) úroveň vzdelanosti u nás, presiahne prijateľnú mieru, je nutné sa ozvať. Schopnosť (či skôr absolútna neschopnosť) rajeckého bula riadiť svoj odbor je dostatočne komentovaná stovkami učiteľov a rodičov. A je čas dať najavo, že okrem jeho mentálnej nespôsobilosti vykonávať svoju terajšiu prácu vadí i jeho nacionalistický náhľad na vzdelávanie a školstvo. Áno, žijeme v krajine, ktorá sa rozhodla povýšiť primitívny nacionalizmus na štátnu politiku. Preverovanie úrovne používania slovenčiny u vysokoškolských pedagógov či školenia štátnych úradníkov na tému vlastenectva môže vymyslieť iba debil. Nasadzovanie učebníc s prekrúcanými dejinami, úvahy nad predmetom vlastenectva a množstvo ďalších krokov hovorí o nacionalistickom presmerovaním dokonca i nášho základného školstva a jeho budovaní na obraz hejhuráožranov. A tak výrok rajeckého bula o pravých Slovákoch (so snahou opäť deliť občanov tejto krajiny na tých „našich" a tých „druhých", a to priamo pred deťmi) má asi takú hodnotu, ako zvratky na podlahe žilinskej stanice - čím sa bulo dostáva na úroveň autora zvratkov. A v tom mu už nepomôže ani profesúra, lebo práve svojim správaním a svojimi rečami podľa môjho názoru dokazuje, čím v skutočnosti je. Nacionalistom a hlupákom. Nie pravým hlupákom, ľavým hlupákom či bledomodroružovým hlupákom. Jednoducho hlupákom.
P.S. - Začalo to rečami o pravých Slovákoch. Nasledujú prvé akcie - školenia, tlačenia nezmyslov do hláv, pokračovať majú preskúšania. Čo bude ďalej? Previerky? Selekcie? Niečo ešte horšie? Eliminácie? Nezažila táto krajina už niečo podobné? Na začiatku každého zverstva boli choré myšlienky a blbec v čele... Zvláštne. Učitelia sa tak nepriamo stávajú tou poslednou hrádzou, ktorá môže aktivity nacionalistickej čvargy brzdiť a našich školákov chrániť. Treba dúfať, že sa im to podarí... Ešte že sú tie Barbie. Na rozdiel od rajeckého bula deťom neškodia...
