Už to bude dvadsať rokov, čo som šiel vlakom zo Žiliny do Čadce. Bolo to v dobe, keď mečiar namiesto nedeľnej chvíľky poézie informoval vo svojom vlastnom večernom programe, v akých cenách sa predáva kilo bravčového či kuracie vajcia v jednotlivých regiónoch Slovenska, a tiež tvrdil niečo také, že je najväčší demokrat, a všetci okolo sú špiny. Lebo veď on chce spolupracovať s každým, ale nikto nechce spolupracovať s ním. Divná doba. A v tej dobe som teda jedného dňa cestoval vlakom, a oproti mne sedeli, podľa rúk a hlavne nechtov dvaja proletári, podľa rapavých rypákov ožrani, a podľa rečí mečiarovci. A splietali niečo o tom, ako sú všetci svine, lebo každý tomu mečiarovi len ubližuje, ako doňho zapárajú, hlavne ten cigáň od železnice Czurinda, a ako mečiar chráni Slovensko a bojuje zaň. Bolo to v tej dobe, kedy mečiar rozdával slovenské podniky svojim kamarátom, aby ich tí vytunelovali, stali sa milionármi a mohli sa hrať na smotánku, nezamestnanosť sa ťahala ku 15. percentám, svet nás považoval za stoku, ale týpci si išli svoje. Skrátka všetci sú zlí, len mečiar je svätý mufty.
Po chvíli počúvania týchto blábolov som si dovolil nesmelo poznamenať, že chlapi nie celkom majú pravdu, na čo sa mi dostalo srdečného vyjadrenia, že som ko...tia hlava, a jedinou mojou povinnosťou je držať hubu, ak po nej nechcem fasnúť. Vzdal som to.
Pred tromi rokmi som sedel v čakárni u lekára, a vedľa mňa sedeli dve ženštiny z Terchovej. Mladá mala asi 20 rokov, podľa rétoriky odchovaná všetkými dedinskými zábavami, podľa slovníka častá brigádnička u drevorubačov, a podľa výzoru v očiach deva, ktorá veľa znesie. Všetkého. Tá druhá mala tak 60 rokov, o podľa jej očí som jej prípadný profil na FB tipoval plný kvetiniek a krucifixov. A riešili ej veru ťažkú tému – ako tým ukrajinským sviniam pomáhame, ako sami nemáme čo žrať a pod. Držal som sa. Aj udatne, a aj lavice, na ktorej som sedel. Ale keď stočili reč na to, ako tí chudáci rusi museli napadnúť Ukrajinu, lebo tie ukrajinské svine masovo vraždili nevinné ruské deti, už som nevydržal. A keďže čo to o tejto problematike viem, spýtal som sa, či existuje nejaký dôkaz, nejaká správa o tom vraždení, nejaké vyšetrovanie. Dostalo sa mi odpovede, že iba sprostý chrapúň počúva cudzie rozhovory, a keď som debil, ktorý nevie to, čo všetci vedia, nech si to pohľadám na webe. Vzdal som to.
Včera som šiel v Žiline trolejbusom. Predomnou dvaja chlapi, okolo päťdesiatky, a zas tie debaty. O tom, že tie liberálne svine chcú, aby sme žrali chrobáky, že to chcú mlieť do múky, ale že nás našťastie fico chráni a nedovolí to. Že čo sme my nejaké africké opice, aby sme žrali chrobáky, tie nech si slniečkári žerú, my nie sme nejakí špinaví negri. No... áno, občas keď zemiaky máme v pahrebe, tak aj my žerieme niečo s hlinou či popolom, ale aj tak sme viac ako tí v tej Afrike, a tak nech si tí čierni s tými dúhovými žerú chrobáky, a nás fico ochráni pred týmto svinstvom. Chvíľu ešte pokračovali v podobnom štýle, ale mne už dačo onakvejšô hlavou vírilo. Taká zvláštne jednoduchá otázka : je to fér, aby o mojej budúcnosti, aby o budúcnosti mojich detí a mojich vnukov rozhovovali slaboduchí sprosťáčkovia, ktorých kognitívne schopnosti sú na úrovni žubrienky, ich schopnosť chápať fakty a argumenty, a nedajbože súvislosti sú nezriedka na úrovni šimpanza (nech mi šimpanzy odpustia), a chápať reťazenie príčin a dôsledkov je nulová?
Áno, máme demokraciu. Ale demokracia je okrem iného aj právo každého jedného z nás vyjadrovať sa slobodne k veciam, ktorým rozumie. Zopakujem : ktorým rozumie. Pre tých pomalších zopakujem ešte raz : ktorým rozumie. Lebo ak budeme akceptovať právo každého mamľasa slobodne sa vyjadrovať k veciam, ktorým nerozumie, končí demokracia, končí zdravý rozum, a nastáva anarchia. A začínajú sa presadzovať tí, ktorí sú sprostejší, hlasnejší, papuľnatejší. Ako to môže vypadať v reáli, mali sme možnosť vidieť toť len pár hodín dozadu, kde si dve smerácke „štekny“ v televíznom dueli s Čechmi mysleli, že stačí mať kadenciu slov ako guľomet, a budú mať pravdu. Že tliachali sprostosti, zo seba verejne urobili vymleté hlupane, a z nás všetkých národ primitívov, im zjavne nevadilo. Lenže o tomto je žiaľ dnešné Slovensko. Všakovaká sedľač z lazov zlezená, v domnení, že keď má dieru v zadku a máme tú onú, demokraciu, môže drístať o čomkoľvek. A tak záľahy kadejakých pošahaných retardov nás denno denne oblažujú svojimi mentálnymi slintami a rétorické hviezdy ako huliak, minco, faari, rafaj, anča, šoun len potvrdzujú smutný fakt, že hlúposť sa prestala hanbiť a derie sa na povrch. A teda derie sa fest.
A ja sledujúc, a hlavne počúvajúc okolie nestíham sa diviť, koľko tuposti a primitivizmu sa valí okolo. Áno, ak sa mám dnes s niekým baviť, tak si už musím dávať vopred podmienku, že sa budeme rozprávať iba na báze konkrétnych faktov, čísiel, argumentov, a neexistuje púšťať sa do pocitoviek. Osobne som rád, že tieto reči väčšinou končia v polovici prvej vety náprotivku, a asi aj preto chápem chrapúňov ako huliak, kde na jeden nádych sa otvorí 27 rôznych tém, len sa naškrtnú, žiadna nejde do detailov, len poslúžia ako útok či okydanie druhej strany, a ideálne druhým nádychom sa ide na iné témy. Len nepripustiť diskusiu, len sa nevtiahnuť do hlbších debát. Lenže..., takto to nefunguje. Ak sa má táto tuposť porážať, je nutné do detailov a faktov ísť. Nie preto, že by nejaké fakty a argumenty presvedčili tých australopitekov, ktorí huliaka obdivujú. Ale pre ten pocit, že dezoláti nemôžu mať pocit víťazstva ani v prípade guľometného rapotania či decibelov. Inak naozaj hrozí, že demokracia v tejto krajine zahynie tým, že bola voči hlupákom demokratickou. Nástroje na to sú. Nedávno český súd prehlásil, že klamstvo nie je názor. Klamstvo je skrátka klamstvo, a ak šírenie názorov musí byť slobodné, šírenie klamstiev sa musí trestať. Teda, malo by sa. V civilizovanej krajine. Tou už dlhšie Slovensko nie je. A asi aj preto smerácka banda vyťahuje jednu primitívnejšiu tému za druhou, vediac, že táto krajina je plná tupcov, pre ktorých nič nie je dostatočne úbohé, aby na to neskočili. Hecovanie tých najnižších pudov u tých inteligenčne najslabších je vždy veľká stávka, ktorá môže zomlieť kde koho. V prípade smeráckej bandy to chápem, tam už je hra o všetko. A šírenie klamstiev a nezmyslov, aj vo verejnom priestore, je zjavne to posledné, čo bude trápiť túto vládu a jej pinglov na súdoch a prokuratúre.
Takže máme možnosť vidieť na vlastné oči inverznú evolúciu, ktorá v mnohých lazoch a dolinách má podobu úplnej retardácie. A keďže na Slovensku je klamstvo názorom, agresor bratom, obeť útočníkom, primitivizmus alternatívnou pravdou, fašista demokratom, zločinec svätcom a chrapúň premiérom, ešte chvíľu tento súmrak intelektu na Slovensku bude prebiehať. Podľa predstáv smradov zo súmračnej. Je na nás, či to budeme akceptovať. Inak hrozí, že o našej budúcnosti budú aj naďalej rozhodovať, a to čoraz väčšie zástupy slaboduchých sprosťáčkov.
Pre dnešok len toľko...
Sprievodný obrázok: Vladimír Balcar
