Jedného dňa sa rozhodol mladý telocvikár z trenčianskej školy zajazdiť si na bicykli po kopcoch východného Slovenska. Netušil, že ho jazda na bajku bukovými lesmi dostane nielen do stredu búrky, ale aj do príbehu, ktorý mu zmení život.

Schovajúc sa pre dažďom uprostred lesov stretáva telocvikár muža, ktorý mu rozpovie príbeh. Tragický príbeh z minulosti, s hrozivým dosahom do súčasnej doby. Príbeh smrti, príbeh zločinu, a príbeh spôsobujúci celoživotnú traumu, ktorá zničila celú jeho rodinu, a zožierala aj jeho v podobe nekončiacej hrozby a trvalého zla.

Po návrate späť do Trenčína sa telocvikár zhodou náhod dozvedá, čo sa dialo v Trenčíne po nástupe fašistického režimu, čo páchali v Trenčíne gardisti, koľko zla a nešťastia bolo v Trenčíne a blízkom okolí, ale aj koľko zla, nenávisti, udaní a podrazov vygenerovali hrdí Slováci. Za pomoci historika z mestského múzea a mladej knihovníčky rozhodne sa pátrať po mužovi, ktorého príbeh počul v búrke uprostred bukových lesov. Netuší, že príbeh plný zla, smrti a beznádeje ho dostane do udalostí, kde bude musieť bojovať aj o svoje vlastné prežitie. Pretože zlo, ktoré nie je potrestané, pretrváva a vracia sa v budúcnosti v čoraz horšej podobe.

Kniha „Zabudnuté zlo“ ukazuje na pozadí masových vrážd páchaných Slovákmi tesne po konci vojny, čo sa dialo na Slovensku. Ako sa na Slovensku koncom 19. storočia spúšťala vlna nenávisti voči Židom a liberálom, ako sa koncom 30-tych rokov táto nenávisť rozšírila aj na Čechov, Maďarov, evanjelikov, ako bola táto nenávisť šírená politikmi, predstaviteľmi cirkvi, ako sa stupňovala do podoby zákonov, aby následne vyústila do nesmiernej tragédie.
Kniha „Zabudnuté zlo“ ukazuje príbeh muža, ktorého v období rokov 1936 až 1954 zomleli udalosti, v ktorých sa ocitol. Osobné tragédie vyústili do hľadania spôsobu vlastnej pomsty za zlo, ktoré ho stretlo. Potomok karpatských Nemcov z Jánovej Lehoty, dediny neďaleko Handlovej, ktorý mal iba tú smolu, že nebol súčasťou davu, a chcel žil vlastný život.

Príbehy muža z rokov 1936 až 1954, a odkrývanie minulosti telocvikárom a jeho priateľmi v súčastnosti ukazuje, akým tragickým obdobím prešlo Slovensko kedysi, a prechádza aj dnes. Postupne sa odkrýva úloha cirkvi pri šírení zla a nenávisti, zmýšľania Slovákov pri snahe obrať niekoho o majetok či siahnuť mu na život, o prerode gardistov a ľudákov na komunistov. Cez práce niekoľkých desiatok historikov sa v knihe skladá mozaika toho, akí sú skutočne Slováci, prečo inklinujú ku zvráteným režimom, prečo volia autokratov a klamárov, prečo nemajú problém páchať zlo, nenávidieť, ubližovať. Kniha ukazuje, že značná časť slovenskej spoločnosti sa hodnotovo ani mentálne od čias ľudáckeho režimu nezmenila, a stále žije svoj zvrátený kolaborantsko udavačský život.

Dej knihy sa odohráva v Trenčíne, na východnom Slovensku, v Bratislave, v Čadci, ale aj v ZSSR, Rakúsku, vo Francúzsku a vo Vietname. V knihe je uvedené nielen to, čo páchali Slováci svojim vlastným susedom, Slovákom, Židom, Čechom, karpatským Nemcom a slovenským Maďarom, ale aj čo páchali Rusi Poliakom, Bielorusom a Ukrajincom, a čoho sa dopúšťali Rusi v Rakúsku, v Nemecku a vo Francúzsku. Kniha ukazuje nielen na to, čo sa dialo na Slovensku, ale nástupom svetovej vojny čo sa dialo s našimi občanmi v rámci bojových konfliktov, a ako vojna vplývala na životy Slovákov.

V knihe sa zamýšľam nad pojmami dobra a zla, múdrosti a hlúposti, morálky a amorálnosti. Porovnávam obdobie Slovenského štátu a toho, čo sa v tej dobe dialo s obdobím súčasným. Ako sa vtedy podsúvala nenávisť voči niektorým skupinám obyvateľov, a ako sa podsúva dnes. Ako fungovala vtedy propaganda, a ako sa manipulujú ľudia v súčasnej dobe. Kniha obsahuje množstvo udalostí, ktoré sa reálne stali. A nakoľko sú reálne, ostali reálnymi aj mená ich aktérov. Kniha uvádza desiatky skutočných príkladov toho, čo popisuje, a preto je v podobe vysvetlení historika akoby faktografickou. A toto celé je spracované na pozadí tragických udalostí, ktoré sa u nás udiali, ktoré mali byť zabudnuté, a ktoré napokon vďaka osobnej odvahe drobných ľudí zabudnutými neskončili.

Čitatelia, ktorí poznajú moje blogy vedia, že sa vyhýbam falošnej politickej tolerancii. Ak je niečo zlé, choré, zvrátené, píšem o tom tak, ako to jednoducho bolo. Kniha "Zabudnuté zlo" je skrátka o zle. A je jedno, či nositeľom toho zla bol Tiso, Tuka, Mach, Mečiar, Fico, Husák, trenčiansky gardisti, katolícki kňazi, slovenskí vojaci, ruskí partizíni, komunistickí prokurátori či Gottwakd a Ho Či Min. Zlo je skrátka zlo. A ak sa pácha zlo, a to sa adresne nepomenuje, a jeho nositeľ sa nepotrestá, tak sa zlo bude šíriť aj naďalej.
Za pomoci spoločnosti Donio aktuálne prebieha kampaň s cieľom vyzbierať na spomínanú knihu „Zabudnuté zlo“ peniaze. Predplatenie knihy je na úrovni 33€, link na podporenie knihy je: https://donio.sk/kniha-zabudnute-zlo.

Úryvok z knihy
Michaela položila pred seba kyticu ľalií, dotkla sa dlaňami zeme, a akoby neosobne povedala smerom k Pavlovi: „Ten pamätník na cintoríne bol v češtine a nemčine. A pritom, ak tu niečo - do prdele makovej malo byť, tak jedno veľké ODPUSTITE v slovenčine. Pali, pozri si ten svah. Predstav si ma, ako idem nahor s našimi deťmi. Predstav si, že viem, čo sa začína diať, predstav si, ako sa deti ku mne tisnú, netušiac čo sa deje. Ako iba ja viem, že o pár minút budú moje deti mŕtve a všetky sny, všetky plány, všetko krásne, čo bolo a aj to, čo by mohlo byť, zrazu ide do prdele, lebo nejaké svine si povedia, že sú niečo viac ako ty. Zabiť dospelých ľudí, srať na to. Ale zabíjať deti? Neviem, či toto niekedy rozdýcham...“ A potom smerom do zeme pokračovala: „Prosím, ľudia, odpustite. Prepáčte nám, že vám Slováci tak veľmi ublížili, že sa vysrali na potrestanie vrahov, že Slováci neurobili nič, aby sa toto zverstvo objasnilo, že sa zachovali tak ako vždy. Zbabelo, hnusne...”
Poznámka : uvedený blog je po súhlase s denníkom Sme spracovaný ako „súkromný“, a teda určený iba čitateľom, ktorí sú evidovaní ako odberatelia mojich blogov.







