Pred pár dňami vo Zvolene na námestí pri oslavách SNP jeden smerácky demagóg a krikľúň adresoval mrzkej lúze z pódia za priehrštie historických právd, vrátane tej najzákladnejšej – vraj z východu, čiže od rusov, vždy prichádzala sloboda a mier. Neriešme teraz taký detail, že týmito slovami chrapúň znevážil desiatky tisíc ľudských osudov odvlečených rusmi v 1945 zo Slovenska do gulagov, a pozrime sa na tú slobodu a mier očami Afriky.
Od druhej svetovej vojny bolo na svete viacero vážnych vojnových konfliktov. Vo všetkých týchto konfliktoch stáli proti sebe sily demokratického sveta a sily komunistického bloku, a priamo či nepriamo zbrane a vojaci USA a ZSSR:
Prvý ostrý stret bol v indočínskej vojne (1946 – 1954), kde na území Vietnamu, Kambodže a Laosu bojovali Francúzi proti komunistom. Títo boli vyzbrojení a vycvičení sovietmi, prípadne nepriamo číňaňmi.
Následne pokračoval stret v kórejskej vojne v rokoch 1950 až 1963, kde na strane komunistov bojovali nielen sovietske zbrane, sovietski vojenskí poradcovia a čínski dobrovoľníci, ale aj niekoľko desiatok tisíc sovietskych vojakov. Sovietski piloti lietali na lietadlách s kórejským alebo čínskym označením, napr. Jevgenij Popeljaev, Sujagin, Ščukin
Od druhej polovice 50-tych rokov prenikali na územie južného Vietnamu tisícky komunistických partizánov školených sovietmi, aby následne vyprovokovali vietnamskú vojnu (1964 – 1975), kde sa na strane komunistov už priamo zúčastňovali aj čínski piloti a sovietska protivzdušná obrana. Všetok výcvik vietnamských pilotov a operátorov rakiet prebiehal v ZSSR, následne sa vietnamci aj so školiteľmi vrátili do Vietnamu a tam pokračovali v boji. Sovieti bojovali vo Vietname nielen ako protivzdušná obrana, ale aj ako piloti (napr. Vadim Ščerbakov)
V roku 1967 začala 6-dňová vojna, kde Egypt, Sýria a Jordánsko vyzbrojené a vycvičené Sovietskym zväzom zaútočili na Izrael,
Od roku 1975 prebiehala občianska vojna v Angole, kde za podpory ZSSR a sovietskych zbraní a inštruktorov bola snaha udržať krajinu v ľavicovom smerovaní,
Od roku 1979 prebiehala invázia ZSSR do Afganistanu
Nasledovali zverstvá ZSSR a následne rusov v Čečensku a v kaukazských republikách, pričom dnes pokračujú brutálnou agresivitou na Ukrajine
Po celú dobu studenej vojny bolo ZSSR v priamom či nepriamom konflikte s okolitým svetom. Po páde ZSSR sa zdalo, že od vrahov a okupantov posielaných Kremľom bude aspoň na chvíľu pokoj, ale nestalo sa. A keďže rozpadom ZSSR Kremeľ stratil svoje silné postavenie v mnohých častiach sveta, pokúsil sa urýchlene vrátiť na stratené pozície.
Od roku 2006 sa Putin snaží dostať späť do Afriky. Len v rokoch 2015 až 2019 Moskva podpísala 19 dohôd o vojenskej spolupráci s rôznymi africkými vládami, väčšinou na dodávky zbraní. Lenže snahou Moskvy bolo a je dostávať do Afriky nielen zbrane, ale tiež tam pôsobiť ďalšími dvomi spôsobmi – priamo cez svojich ľudí, a propagandisticky cez svoju troliu farmu IRA (Internet Research Agency). Putin považuje Afriku za prioritu, pričom sa jednak snaží vytvoriť africkú závislosť na ruských zbraniach, a taktiež potrebuje prístup k africkým zdrojom. Hlavné smerovanie rusov je na krajiny, ktoré majú krehké vlády, ale sú bohaté na suroviny ako ropa, zlato, diamanty, urán, mangán... Úlohou IRA je zas manipulovať prezidentské voľby a šíriť klamlivú propagandu.
Krehká vláda v Afrike poväčšine znamená, že v čele je nejaká pofidérna postavička, niečo na spôsob Danka či Slotu, ktorá síce moc intelektu nepobrala, zato má peniaze, vie si získať to čo potrebuje, chorobne túži po moci, demokracia a právo jej nič nehovorí a je ochotná sa dohodnúť na akejkoľvek špinavosti. A na takúto hru sú ako partneri najvhodnejšími rusi, obzvlášť ak tí disponujú pololegálnymi vojenskými zoskupeniami typu Wagner.
Ruské využívanie kadejakých súkromných vojenských organizácií má už svoju históriu. Od roku 1990 Moskva používala v Afrike agentúry ako Moran Security Group alebo Slovanský zbor (Slavonic Corps), hlavne na špinavé aktivity vrátane vraždení a lúpeží. V posledných rokoch sa na špinavé práce využíva Wagnerova skupina, pričom tí sa aktivovali na Blízkom východe a v Afrike, vrátane Sýrie, Jemenu, Líbye, Sudánu, Mozambiku, Madagaskaru, Stredoafrickej republiky či Mali.
Stredoafrická republika (SAR)
V SAR Wagnerova skupina podporuje slabú vládu prezidenta Faustina Archangea Touadéru, bojuje proti rôznym povstaleckým skupinám, a ako odmenu získala licencie na ťažbu diamantov a zlata. Zároveň sa Wagnerova skupina dopúšťa zločinov proti ľudskosti, masových popráv a vrážd, ohrozuje mierové sily, zastrašuje novinárov či humanitárnych pracovníkov.
Wagnerovci zlikvidovali domáci trh so zlatom. Táto aktivita bola spojená s vraždami, znásilneniami a mučením tých, ktorí sa rusom nechceli prispôsobiť. Ako spomína jeden z utečencov do Kamerunu, Usman: „...Wagner tu nie je preto, aby bránil krajinu. Moja rodina kedysi obchodovala so zlatom. Prosperovali sme. Obchod zaplatil vzdelanie našim deťom, mali sme dobrý život. V roku 2021 prišli Wagnerovci. Môjho mladšieho brata zabili, sestry znásilnili, obchod aj všetok majetok nám rusi zabavili, dom podpálili. Niekoľko dní ma mučili. Keď som utiekol, všimol som si ako sa rusi vozili na mojej motorke, s mojím menom...“
Dnes majú Wagnerovci v SAR lukratívne ťažobné práva a lesnícke koncesie. Napr. Wagner má 25-ročnú ťažobnú koncesiu na zlatú baňu Ndassima, kde funguje pod hlavičkou firmy Midas Resources. Tu sa ťaží zlato, ktoré sa vezie do mesta Bangui. Tu majú Wagnerovci pod kontrolou letisko M´Poko, kam lieta v utorok a sobotu ruské nákladné lietadlo po tovar. A hoc si lietadlo po štarte vypne transpondér, o pár hodín je už sledované novinármi CBS v Moskve. Hneď ako rusi získali právo ťažby zlata, vykonali v baniach likvidáciu ľudí, ktorí neboli ochotní sa plne rusom podriadiť. Totiž v oblastiach fungovalo niečo ako remeselná ťažba zlata obyvateľmi krajiny, a toto rusi okamžite zatrhli. Ako spomína jedna žena žijúca v oblasti zlatej bane: „...prišli pre naše bohatstvo. Môj manžel pracoval v bani, ale na jeseň 2021 ho rusi vyhodili z práce. Keď prišli, predložili dokumenty, ktoré hovorili, že to bola vláda našej krajiny, ktorá im dala povolenie a teraz toto územie patrí im. Nepovedali nám že sú to rusi, ale všetci sme to vedeli. Môj manžel výpoveď neakceptoval, preto bol aj s ďalšími siedmymi baníkmi rusmi popravený...“
Hneď potom, ako rusi „vyčistili“ baňu Ndassima od neoprávnených osôb, začali „čistiť“ aj okolie bane. Samozrejme, za pomoci vojakov vládnej junty. Jeden z nich spomína: „...bol som pôvodne najatý, aby som išiel na misiu proti rebelom. To sa ale skoro zvrtlo na civilistov. Zmasakrovali sme mnoho civilistov. To ma veľmi trápi. Rusi prikázali, povedali že musíme. V banských lokalitách bolo mnoho popráv rusmi. Zabíjali robotníkov, získavali vyťažené produkty...“ A ako dodal jeden z preživších baníkov : „...mnoho mladých ľudí bolo unesených, znásilnených a zavraždených. Dokonca aj mňa znásilnili dvaja rusi...“
Vo februári 2021 došlo v stredoafrickom meste Bambari k masakre obyvateľov rusmi. Bambari bolo mesto obklopené remeselnými zlatými baňami, kde ťažili zlato miestni obyvatelia a tí ho následne predávali domácim obchodníkom. Dňa 15.2.2021 prišli do mesta rusi z Wagnerovej skupiny a čo mohli, to povraždili. Mŕtve telá sa nosili do miestnej lekárne patriacej mužovi menom Mubarak. Ten robil zoznam mŕtvych. Keď sa v zozname objavilo meno stej obete, prišli rusi a odviedli ho. Už ho nikdy nikto nevidel. Dedinčan menom Usman tvrdil: „...u rusov nie je žiadny rozdiel medzi civilistom a vojakom, medzi mužom a ženou. Na ceste bola zastrelená žena a môj brat, keď bežal k matke varovať ju, bol zabitý ostrelovačom...“ Rusi ešte v dedine znásilňovali ženy, a po povraždení mužov ženy previezli na svoju základňu a v znásilňovaní pokračovali.
Okrem zlata má Wagnerova skupina povolenie ťažby vzácneho stromu Hagénie. Strom s červeným drevom je žiadaný najmä v Číne, pričom oficiálne v roku 2021 dostali Wagnerovci (pod hlavičkou firmy Bois Rouge) lesnícku koncesiu na popadané stromy v regióne Lobaye. Žiaľ, žiadne popadané stromy. Zdravé stromy sa zotnú, označia sa bielymi alebo zelenými bodkami, vytlačia sa doklady opečiatkované vládou SAR (a teda vyvážané drevo má akoby diplomatickú imunitu), konvoj dreva chránený Wagnerovcami ide až ku hraniciam s Kamerunom a tam si drevo preberie iná partia na ceste do Garoua-Mboulai a prístavu Douala.
A ak by náhodou chceli robiť problém nejaké protiruské sankcie, tak sa na hraniciach s Kamerunom vymenia papiere na firmu Bois Rouge (ktorá je na sankčnom zozname) za firmu napr. Wood International Group, ktorej majiteľom bol taktiež Prigožin, ale tá firma ešte na sankčnom zozname nebola. Odhaduje sa, že príjmy z predaja dreva idú do výšky 1 miliardy USD, iba zlatá baňa Ndassima generuje ďalších takmer 3 miliardy USD, a to má Wagner v SAR aj bane na diamanty.
Mali
V Mali Wagnerova skupina podporuje vládu (vojenskú juntu) v boji proti militantným skupinám. Odmenou je prístup k uránovým, diamantovým a zlatým baniam. V Mali pôsobí asi 1.600 wagnerovcov, ktorí sem prišli na pozvanie vojenskej junty v čele s Assimi Goïtom, ktorá za účasť wagnerovcov platí mesačne rusom 10 miliónov USD. Od momentu príchodu rusov do Mali prudko začal narastať počet mŕtvych, a to rádovo s stovkách obetí. Rusi a vojaci junty páchajú teror v krajine, ktorého dôsledkom je radikalizácia ľudí a ich útek ku rôznym teroristickým skupinám. Tu niekde začalo reťazenie teroru, ktoré sa roztáča čoraz rýchlejšie do podoby masových vrážd.
Tu si treba uvedomiť, že v Mali už od 2012 prebieha občianska vojna. Proti rôznym, regulérnym aj neregulérnym vládam pôsobia rôzne militantné skupiny. Istý čas sa konflikty v krajine snažilo riešiť Francúzsko, ale od roku 2020 sa začalo z krajiny sťahovať. Od roku 2021 riešia „konflikty“ v krajine wagnerovci. Znamená to iba to, že od decembra 2021 do marca 2022 Human Rights Watch eviduje 71 individuálnych prípadov civilistov popravených wagnerovcami. Wagnerovci pritom riešia problémy pomerne jednoducho – niekam priletia vrtuľníkmi čo dôjdu autami, postrieľajú to čo sa im zdá nebezpečné a odídu.
Dňa 16.1.2022 dorazili do dediny Aïgbado wagnerovci, ktorí začali vraždiť obyvateľov dediny. Popravených bolo 65 hlavne mladých ľudí vrátane žien a detí. Podľa svedkov bolo mnoho tiel popravených ľudí v okolitých lesoch a rybári v nasledovných dňoch vytiahli z rieky La Kotto ešte 14 tiel vrátane žien a detí.
Dňa 27. marca 2022 pristál vrtuľník s wagnerovcami pri meste Moura. Keď sa wagnerovci priblížili k mestu, došlo ku prestrelke, na základe ktorej došli do mesta ruské posily. Tri dni asi 100 rusov postupne mučilo a popravovalo mužov v dedine. Časť dedinčanov kopala masové hroby a rusi vraždili mužov, „...ktorí mali bradu alebo tradičný islamský odev...“ po šiestich až desiatich. Vraždenie prestalo 31. marca 2022. Jeden svedok počul hlas nejakého vládneho úradníka vo vysielačke: „...prestaňte ich už zabíjať, môžu ísť...“. Medzi obeťami bolo taktiež 20 žien a 8 detí. Až 58 žien bolo znásilnených.
Celkovo bolo popravených viac ako 300 civilistov. Ruská strana toto vraždenie okomentovala ako úspešnú akciu proti militantom, a zablahoželala k úspechu. Francúzsko vypracovalo návrh v Bezpečnostnej rade OSN na vyšetrenie masakry, Rusko a Čína vyšetrovanie odmietli.
O mesiac neskôr, 19.4.2022 wagnerovci s vojakmi junty povraždili niekoľko desiatok ľudí na tržnici v meste Hombori. Následne časť mŕtvol odviezli a spálili neďaleko Gossi s tým, že toto urobili Francúzi z neďalekej základne. Až na to že v tom čase už Francúzi na základni neboli a správy o Francúzoch prichádzali od Prigožinových trollov.
Podobné príbehy o ruských zverstvách prichádzajú aj zo Sudánu či Líbye. Vlastne ani neprekvapujú.
Od roku 2011 prebieha v Sýrii občianska vojna. Vláda Assada rozpútala proti vlastnému obyvateľstvu teror, vrátane masakrov v Húlá, Azáz a pod. Assad dokonca na vlastných obyvateľov nasadil chemické zbrane, a od roku 2015 má plnú podporu Putina a rusov, kde vraždeniu civilistov dali ruskí vrahovia nový rozmer, viď vyvražďovanie ľudí v Aleppo. Toto celé spustilo ohromnú utečeneckú krízu, kde milióny ľudí ohrozených barbarstvom sýrskej a ruskej vlády utekali smerom do Európy. V podstate to správanie sa rusov bolo logické – čím viac utečencov v Európe, tým horšie pre Európu a lepšie pre Putina. Preto ak dnes Putinovi pingli na Slovensku ako fico, danko či uhrík zneužívajú sýrskych utečencov, len využívajú plody Putinovej zákernosti.
Rusi sa na Blízkom východe a v Afrike etablovali ako teroristi, vrahovia a gauneri. Ostatne tak ich pozná celý civilizovaný svet, len možno svet nevie o všetkých ruských zverstvách. Navyše ku vraždeniu a znásilňovanie pridali rusi v Afrike aj drancovanie prírodných zdrojov. Stojí za zmienku, že napriek sankciám, ktoré USA a mnohé ďalšie krajiny uvalili na Rusko od ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022, sa zlaté rezervy Moskvy za posledný rok zvýšili a podľa vlastných údajov dosiahli v prvom štvrťroku 2023 historické maximum.
Keď sa Prigožina pýtali svojho času na pôsobenie rusov v Afrike, odvetil: „..."myslím, že ste dostali dostatok informácií o aktivitách PMC "Wagner" v Afrike od tých, s ktorými ste už hovorili. Pokiaľ ide o ďalšie otázky, budeme o tejto téme diskutovať, keď ich začnete správne prezentovať a nebudete sa ich pýtať provokatívnym spôsobom. A ak ste položením týchto otázok chceli len provokovať a pľuť na mňa, navrhujem, aby ste prišli bližšie. A potom zistíte, či je to vaše hrdlo v mojich rukách alebo niekoho iného." Celkom by ma zaujímalo, koho hrdlo držal Prigožin v rukách, keď svišťal z ôsmych kilometrov na matičku rus.
Zdá sa akoby chrapúnstvo a spupnosť ruských vrahov nemala hraníc. A predsa má.
Na jar roku 2013 sa začali v Rusku objavovať inzeráty, že organizácia so sídlom v Hong-Kongu s názvom Slovanské zbory (Slavonic Corps) hľadá občanov s bojovými skúsenosťami na dlhšie pôsobenie v zahraničí. Mesačný plat 5 tisíc USD a zaujímavé zdravotné poistenie. A tak sa náborové stredisko pod vedúcim Vjačeslavom Kalašnikovom začalo plniť záujemcami. Lenže tí záujemci nevedeli, že sa pôjde do Sýrie, kde budú po boku Assada chrániť kadejaké objekty kadejakých pajtášov pred militantami. A že plat 5 tisíc USD je preto tak vysoký, lebo sa prežitie na dobu dlhšiu ako mesiac neočakáva.
Geroji došli do Sýrie, dostali 40 rokov starú výzbroj, podporu 50 rokov starými viacmenej nefunkčnými tankami, a poďho do akcie. Lebo bez akcie nie sú bubáky a bez bubákov sa nedá vrátiť do rodnej otčiny. Lenže tanky sa nepohli, a tak hrdinovia vyšli dňa 15.10.2013 v počte 267 do boja na autobusoch oplátovaných plechmi. Keď takúto bojovú kompániu zbadal pilot sýrskeho provládneho vrtuľníka, musel sa na ňu pozrieť zblízka. Lenže zamotal sa do elektrického vedenia, zničil stĺp, ten sa skydal na jeden z autobusov a poškodil ho, poranil jedného z legionárov, a druhému padnutý stĺp ohol 40 rokov starú pušku. A tak sa hrdinovia vrátili späť, kde sa ošetrili vrátane pilota vrtuľníka. Po dvoch dňoch sa opäť partia pustila bojovať, ale náhle sa pred nimi objavilo pár tisíc domajších militantov, a tak sa hrdinní rusi zvrtli a hnali sa z boja preč. Nuž, problém bol že niekto zo Sýrie zaplatil pár miliónov USD za ruskú podporu, a tá sa práve chystala zdrhnúť späť do Ruska. Akcia teda skončila čistým fiaskom, a navyše sa stalo niečo, s čím nik nepočítal. Tí blbci zo Slovanských zborov nielen že ostali na žive, ale sa aj vrátili späť do Ruska. Po pristátí na Vnukove si každého jedného brala dvojica pracovníkov FSB, pričom sa likvidovali pasy, karty v mobiloch, a dotyčným sa vysvetľovala dôležitosť držania zobákov. Skrátka Slovanské zbory, ktoré ešte dopadli celkom dobre.
Vo februári 2018 boli v okolí mesta Dajr az-Zaur na sýrskom území dve vojenské zoskupenia. Medzi obomi skupinami bola rieka Eufrat a tá tvorila isté demilitarizované pásmo. Na východ od rieky boli vojská sýrskych demokratických síl (SDF) vystužené americkými jednotkami, na druhej strane bola provládna sýrska armáda spolu s jednotkami iránskych dobrovoľníkov, šiítskych militantov a rusov z Wagnerovej skupiny.
Dňa 7.2.2018 sa jednotky sýrskej armády, spolu s Iráncami, šiítskymi militantmi a rusmi pokúsili napadnúť pozície Američanov. Útok začal na veliteľstvo SDF neďaleko Chášamu, kde asi 500 ozbrojencov za použitia delostrelectva, mínometov a tankov T-72 a T-55 útočilo koordinovaným spôsobom. Američania okamžite kontaktovali ruského styčného dôstojníka v Dajr az-Zaur, že čo to má znamenať, ale rus reagoval ako rus – ja nič neviem, netuším čo sa deje, naši to nerobia, my o ničom nevieme. Klasika. Lenže to už pomaly štartovali americké bombardéry B-52, stíhačky F-22 Raptor a F-15 Strike Eagle, vrtuľníky AH-64 Apache a aktivované boli delostrelecké batérie vrátane Himars. Po tom, ako opakovane dostali američania info, že rusi o ničom nevedia a netušia a nechápu a nemôžu a nechcú a vlastne ani neexistujú, Američania spustili akciu. O chvíľu bol pokoj.
Najskôr prišli s hlásením sýrčania : bojovali sme proti Islamskému štátu, keď nás napadli Američania. Bolo zabitých 55 provládnych sýrskych bojovníkov a asi 10 ruských bojovníkov.
O 3 týždne sa vyjadril nemecký Der Spiegel : elitná 4. obrnená divízia sýrskej armády spolu s členmi miestnych arabských kmeňov a členmi Iránom kontrolovaných vojenských zoskupení zaútočili na velenie SDF a Američanov. Američania spustili paľbu, pri ktorej padlo 10 až 20 rusov a väčšina ostatných obetí boli vojaci sýrskej armády.
Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva uviedlo, že padlo 68 provládnych bojovníkov vrátane 15 rusov.
Lenže zrazu nejaký Jevgenij Šabajev uviedol, že bolo zabitých 218 wagnerovcov a že ich rodiny čakajú na pozostatky. A už to začalo. Ruský poslanec Klincevič označil americký úder za nezákonný a akt agresie. Rusko obvinilo USA, že útok bol motivovaný prítomnosťou ropy. Ruský veľvyslanec pri OSN Nebenzja označil útoky za poľutovaniahodné a sľúbil, že ich predloží Bezpečnostnej rade. Sýrske ministerstvo zahraničných vecí odsúdilo americký útok a označilo ho ako brutálny masaker. Alí Chameneí vyhlásil, že „...US vláda je najkrutejší systém sveta...“ Dňa 14.2. Dmitrij Peskov pripustil možnosť, že pár rusov mohlo byť v Sýrii, ale určite a isto iste nie v armáde. Do spochybňovania sa pridávali ďalší a ďalší rusi.
Dňa 16.2.2018 Viktor Alksnis, splnomocnený zástupca kandidáta komunistickej strany na prezidenta Pavla Grudinina vyhlásil, že 7. februára 2018 bolo americkou paľbou a riadeným bombardovaním zlikvidovaných 334 rusov, najmä príslušníkov 5. údernej jednotky, ale aj personál ruských síl pre špeciálne operácie. A navyše iné zlé hlasy tvrdia, že tých rusov tam vraj bolo o pár stoviek viac...
Koncom februára 2018 CNN citovala viaceré ruské zdroje, ktoré tvrdili, že ľudia, ktorí sa snažili zverejniť informácie o ruských obetiach útoku z 7.2.2018, boli prenasledovaní a umlčaní Prigožinovými ľuďmi.
Skrátka, dňa 7.2.2018 celému svetu Američania ukázali jediný možný spôsob, ako rusa presvedčiť, aby nevraždil. Som osobne rád, že si z tohto prípadu vzali ponaučenie Ukrajinci, a tú svoloč vytečenú z moskovských močarísk riešia podobne. Fakty a skúsenosti skrátka ukazujú, že kam prídu rusi, tam vraždia, kradnú a znásilňujú. A to je základná historická pravda, ktorú treba cez konkrétne dôkazy šíriť ďalej. A napriek evidentným faktom máme na Slovensku idiota, ktorý vraždenie a okupovanie nazýva slobodou a mierom. A bude tak evidentne konať, kým ho, parafrázujúc kapitána Dabača, niekto nevytrieska po tej jeho sprostej boľševickej papuli. Každopádne aj bez ohľadu na historické sprostosti šírené týmto fanatikom zo súmračnej faktom ostáva, že s rusmi prichádza smrť, bolesť a utrpenie, a je iba jeden spôsob, ako to zastaviť.
Týmto chcem poďakovať generálom : James Norman Mattis, Paul Edwars Funk, Jeffrey Lee Harrigian a Jonathan Patrick Braga, ako aj príslušníkom Delta jednotky špeciálnych síl, zeleným baretám zo špeciálnych jednotiek, 75. jednotke Rangerov, 101 výsadkovej divízii a ostatným členom námorníctva a leteckých síl za to, že dňa 7.2.2018 ukázali ruským agresorom, kde je ich miesto. Bodka.
