Vladimír Petrík

Tri prózy vydané z pozostalosti Jána Roznera u PT Marenčin sú mimoriadnou literárnou udalosťou nielen v našich končinách. Spĺňajú tie najprísnejšie kritériá. Majú úroveň kanonickej literatúry. (ako pateticky to vyzerá). Trebárs Veľká čitáreň zo zbierky Noc po fronte. Pár viet, obraz sveta ktorý mu bol taký blízky. Strhujúce, naliehavé. Ten záver! Excelenté. Ako bonus som dostal doslovy Vladimíra Petríka. Mimoriadne kvalitné texty sa držia charakteru tých Roznerových. Lahôdky. Nič som o pánovi Petríkovi nevedel. Potešilo ma, že bude členom poroty, ktorá bude rozhodovať o udelení literárnej ceny Anasoft Litera. Slovenská literatúra bude mať možno viac šťastia, ako v minulom roku, keď toto ocenenie získal vcelku priemerný román. Keď už má najvýznamnejšie (ozaj, najvýznamnejšie?) literárne ocenenie získať román o tom čo dokáže psychická deprivácia v detstve, tak nech je to text na úrovni Betónovej záhrady.