Tantalópolis Petra Macsovszkého je jeden z najlepších slovenských románov v dejinách. Zlatý fond svetovej literatúry. Ako sa vyjadrila porota Anasoft litera : ... Tantalópolis poskytuje čitateľovi intelektuálnu rozkoš z textu...
Bol to výstrel do tmy. Patrí to k tlači. Písať o knihách. O nových knihách. Akože dobrých. Upozorňovať. Zriedka to vyjde. Že ma to trafí...
Cinematic Orchestra v MMC. Vymyslené to bolo takto: Auto odparkujeme v Ružinove, sestre pred domom. (Sedlač netuší, kde pri Ymke by sa dalo zaparkovať, aj má strach, aby auto neukradli.) Trolejbusom sme za 15 minút na mieste. Začiatok je o ôsmej. Ak o deviatej začnú hrať, o jedenástej sme vonku, o pol dvanástej späť v Ružinove, o jednej doma.
Tri prózy vydané z pozostalosti Jána Roznera u PT Marenčin sú mimoriadnou literárnou udalosťou nielen v našich končinách. Spĺňajú tie najprísnejšie kritériá. Majú úroveň kanonickej literatúry. (ako pateticky to vyzerá). Trebárs Veľká čitáreň zo zbierky Noc po fronte. Pár viet, obraz sveta ktorý mu bol taký blízky. Strhujúce, naliehavé. Ten záver! Excelenté. Ako bonus som dostal doslovy Vladimíra Petríka. Mimoriadne kvalitné texty sa držia charakteru tých Roznerových. Lahôdky. Nič som o pánovi Petríkovi nevedel. Potešilo ma, že bude členom poroty, ktorá bude rozhodovať o udelení literárnej ceny Anasoft Litera. Slovenská literatúra bude mať možno viac šťastia, ako v minulom roku, keď toto ocenenie získal vcelku priemerný román. Keď už má najvýznamnejšie (ozaj, najvýznamnejšie?) literárne ocenenie získať román o tom čo dokáže psychická deprivácia v detstve, tak nech je to text na úrovni Betónovej záhrady.
