Ale poďme pekne poporiadku. Keď sa premiér Robert Fico postavil so svojim ministrom Petrom Žigom na tlačovku a ohlásil, že štát ide odňať prevádzku vodnej elektrárne Gabčíkovo Slovenským elektrárňam, nikto nechápal.
Politici i odborníci hádali, čo za týmto rozhodnutím môže byť. Premiér s ministrom síce spomenuli tri argumenty, ale všetky z nich sa postupne ukázali ako nepravdivé. Vláda od zmluvy s elektrárňami navyše odstúpila bez udania dôvodu, čím v podstate potvrdila, že žiadne skutočné dôvody nemá.
Skutočnosť je taká, že odstúpenie od zmlúv o Gabčíkove bude občanov Slovenska samo o sebe stáť najmenej dvesto miliónov eur.
A osobne som presvedčený, že pán minister Žiga ho presadil len preto, aby ním ovládaný štátny podnik Vodohospodárska výstavba získal do rúk zákazku na rekonštrukciu gabčíkovských turbín v hodnote zhruba 80 miliónov eur.
Slovenské elektrárne, ktoré sú dnes povinné túto opravu zaplatiť, totiž na jej obstaranie presadzujú medzinárodný tender. A to ministrovi zo strany sociálnych kleptokratov zjavne nevyhovuje. Možno sa vám zdá až nepochopiteľné, že niekto je ochotný pripraviť štát o stámilióny, len aby si ustrážil jeden jediný potenciálny kšeft. Ale ja som presvedčený, že presne o toto sa dnes hrá. A nie je to v záujme Slovenska. Iba to tak naoko vyzerá.
Minister Žiga ako agent súkromných záujmov?
Pán minister Žiga už v minulosti dokázal, že súkromný záujem je mu bližší ako záujmy verejné.
Aj počas prvej vlády Roberta Fica, keď bol ako štátny tajomník Ministerstva hospodárstva zodpovedný za prideľovanie licencií na veľké fotovoltaické elektrárne. Z tých čias vzniklo spojenie „fotovoltaický klondajk“, a kvôli nemu dnes všetci Slováci platia drahšiu elektrinu. Zastavili sme to, našťastie, skôr ako to mohlo spôsobiť vážne problémy s energetickou bezpečnosťou Slovenska.
Takmer ako agent Enelu konal minister Žiga ešte ako štátny tajomník Ministerstva hospodárstva. Spolu s ministrom Jahnátkom presadzoval vtedy ukončenie privatizácie Slovenských elektrární (ktorú dnes vehementne kritizuje) takzvaným nulovým doplatkom. Čítate dobre. Tí, ktorí tvrdia, že sa elektrárne privatizovali nevýhodne odrazu súhlasili s cenou, ktorú ENEL v privatizácii zaplatil! A uvedený materiál predložili aj na rokovanie vlády. Vláda Ivety Radičovej sa s týmto riešením nestotožnila a vypracovala analýzu, ktorá ukázala, že Enel má Slovensku za privatizáciu doplatiť ešte 228 miliónov eur.
Ministrovi Žigovi sa teda už pred čtyrmi rokmi takmer podarilo vybaviť štvrť miliardy eur v prospech Enelu. A dnes? Rozhodnutie prevziať prevádzku Gabčíkova stopercentne prihrá Enelu ďalšie stámilióny. Toto určite nie je v záujme Slovenska.
Odstúpenie od zmlúv vyjde štát poriadne draho
Len samotné odstúpenie od zmlúv so Slovenskými elektrárňami výjde štát na sankciách a dodatočných nákladoch na viac než 200 miliónov eur, a to ešte bez nákladov na súdne spory.
Na tlačovke oznámi pán premiér slovenskému národu tri dôvody, po ktorých budú nasledovať právne kroky. Tretí najsilnejší muž krajiny, ktorému dôveruje veľká časť Slovákov – hovorí o záujmoch Slovenska, o tom, že kroky vedú v prospech občana. Následne minister jeho vlády vypovie zmluvu bez udania dôvodov? Čo si o tom má myslieť občan? Hovoria obaja, premiér aj minister, o tom istom záujme?
Pán minister Žiga vypovedal zmluvu o prenájme podľa článku 5.2 (bezdôvodne) a nie podľa článku 5.1 (na základe porušovania zmluvy elektrárňami). Automaticky to znamená, že štát musí elektrárňam, na základe ďalšej zmluvy o odškodnení doplatiť poplatky za celú dobu trvania 30 ročnej zmluvy – čiže čosi vyše sto miliónov eur.
Zároveň je štát povinný doplatiť elektrárňam aj ušlý zisk za zvyšných 21 rokov zmluvy. Túto sumu vypočíta nezávislý auditor – ak sa na jeho výbere štát s elektrárňami nezhodne, konečné slovo bude mať viedenský arbitrážny súd. Odhaduje sa na desiatky miliónov.
Štát ako prevádzkovateľ bude musieť zároveň zaplatiť celú sumu opravy gabčíkovských turbín, čiže spomínaných 80 miliónov. Podľa platnej zmluvy by všetky náklady platili Slovenské elektrárne, v ktorých má štát len 34 %-ný podiel. To, že minister Žiga dostal túto rekonštrukciu pod svoju kontrolu, teda štát bude stáť 66 % hodnoty opravy, ktorá by inak išla na vrub talianskeho Enelu.
A to si dnes ani nedovolím odhadnúť, o koľko sa oproti plánovaným 80 miliónom rekonštrukcia predraží, ak za ňu nebude zodpovedný súkromný investor, ale minister Žiga. Najmä, ak proces výberu dodávateľa pôjde odskúšaným modelom piešťanského cétéčka a zisk skončí v nejakej schránkovej firme.
Zosumarizujem:
štát prerobí najmenej 100 miliónov za okamžitý doplatok elektrárňam
nejakých 40 – 50 miliónov za ušlý zisk elektrární
54 miliónov na rekonštrukcii turbín, ktoré by inak išli na úkor talianskeho investora.
Je toto v záujme Slovenska?
Slovenské elektrárne z toho vychádzajú ako víťaz. Dostanú všetky peniaze za Gabčíkovo, na ktoré by inak museli čakať ešte 21 rokov, a zbavia sa povinnosti platiť za rekonštrukciu Gabčíkova.
A slovenskí občania prehrajú na celej čiare. Elektrárňam budú musieť zaplatiť celú sumu, ako keby prevádzkovali a opravovali Gabčíkovo celých 30 rokov, no bez akýchkoľvek povinností.
V televíznej diskusii som vyzval pána ministra Žigu k verejnému prísľubu, že všetky škody, ktoré by mal zaplatiť štát po prehratom súdnom spore uhradí z vlastného vrecka. Takúto výzvu mu môže adresovať ktorýkoľvek občan, napríklad sem: minister@enviro.gov.sk
